Každý vedec musí byť tak trochu blázon! Títo vedci skúmali nemožné.
Každý, kto chce skúmať niečo neznáme a pre bežného človeka len ťažko pochopiteľné, musí byť schopný vystúpiť zo svojej komfortnej zóny a v neposlednom rade v prípade potreby dokázať opustiť hranice bežného vnímania, vedomia a fantázie. Vedci sú ľudia s neobmedzenými možnosťami. Pre niekoho blázni, ale pre väčšinu geniálni.
O tom, že sú schopní pre vedu urobiť čokoľvek svedčia aj nasledujúce príbehy, pri ktorých vám padne sánka.
Vedec si zámerne spôsobil vredy, aby dokázal svoju pravdu
Austrálsky lekár Barry Marshall v 80. rokoch veril, že za žalúdočnými vredmi stojí baktéria Helicobacter pylori. Ostatní lekári ho však vysmiali, pretože zastávali názor, že žalúdočné vredy spôsobuje predovšetkým stres v kombinácii s konzumáciou pikantného jedla. Keďže mu nikto neveril, musel skonzumovať umelo nakultivované baktérie a sledovať príznaky nasledujúcich dní.
Prišla bolesť, nevoľnosť a postupom času sa mu vytvorili aj vredy. Dokázal tým svoju hypotézu, začal sa liečiť antibiotikami a neskôr za to získal Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu.
Zostava mozog „živý“ aj po smrti?
V roku 1905 francúzsky doktor Beaurieux pozoroval hlavu popraveného muža (Henri Languille) po tom, čo mu ju odsekla gilotína. Počas niekoľkých sekúnd po odseknutí ho oslovil menom, pričom jasne videl ako sa jeho oči pohli a pozreli smerom k doktorovi. Údajné vedomie pretrvalo 15 sekúnd po smrti. Tým sa dokázalo, že mozgová aktivita je zachovaná aj po smrti. Bizarný experiment, nemyslíte?
Dvojhlavé psy boli kedysi realitou
Ak ste videli aspoň prvý diel Harryho Pottera spomeniete si na trojhlavého Chlpáčika. V tomto prípade vznikol pes len s dvomi hlavami. Sovietsky vedec Vladimir Demikhov v 50. rokoch transplantoval hlavu jedného psa na krk druhého. Obidve hlavy mohli nezávisle dýchať, piť a reagovať na podnety. Trvalo to však len pár dní, následne pes zomrel. Aký bol jeho cieľ? Zistiť viac o možnostiach transplantácie srdca a pľúc.
Neskôr sa americký neurochirurg Robert White pokúsil urobiť transplantáciu hlavy u opíc – no opäť zvieratá žili len veľmi krátku dobu.
Potvrdenie tehotenstva za pomoci žaby
Viete si predstavy, že by o možnom tehotenstve ženy rozhodovala obyčajná žena? V 30. až 60. rokoch minulého storočia to bolo v niektorých krajinách absolútne bežné. A ako to fungovalo? Moč ženy sa vstrekol pod kožu africkej žaby druhu Xenopus laevis. Ak bola žena tehotná, žaba do 24 hodín nakládla vajíčka – vďaka hormónu hCG v moči, ktorý ju k tomu stimulovali.
Rozdelenie hemisfér mozgu
Vedci zistili, že niektorým pacientom s ťažkou epilepsiou pomôže chirurgické preťatie corpus callosum (most medzi hemisférami mozgu). Po operácii hemisféry prestali spolu komunikovať, čo spôsobilo, že sa človek mohol správať, akoby mal dve osobnosti.
Jeden pacient napríklad pravou rukou zapol televízor a ľavou ho vypol. Iný nevedel slovne opísať predmet, ktorý videl len ľavým okom (lebo centrum reči je v ľavej hemisfére).
Potkan na diaľkové ovládanie
Vedci z USA implantovali elektródy do mozgu potkanov, s cieľom ovládať ich na diaľku doslova pomocou joysticku. Princíp bol v tom, že potkany dostávali malé impulzy a mohli byť riadené cez Wi-Fi ako bioroboti. Cieľom bolo preskúmať nervové centrá odmeny a smerovania.
Zdroj
