Keď PMS nie je len PMS: Vedci odhaľujú nové fakty o závažnej poruche PMDD
Mnohé ženy poznajú fyzické aj emocionálne zmeny, ktoré sprevádzajú menštruačný cyklus. Podráždenosť, únava či citlivejšie prežívanie sú bežnou súčasťou predmenštruačného obdobia. Existuje však skupina žien, u ktorých sú tieto prejavy natoľko intenzívne, že výrazne zasahujú do každodenného života. Reč je o predmenštruačnej dysforickej poruche, známej pod skratkou PMDD. Tento stav postihuje približne 3 až 8 percent žien v reprodukčnom veku a odborníci ho považujú za najzávažnejšiu formu predmenštruačného syndrómu. Nové výskumy pritom prinášajú prekvapivé zistenia o tom, čo sa za touto poruchou skutočne skrýva.
PMDD je viac než bežný predmenštruačný syndróm
Predmenštruačná dysforická porucha sa od klasického PMS odlišuje najmä intenzitou príznakov. Ženy s PMDD môžu zažívať silné depresívne nálady, úzkosť, podráždenosť, výbuchy hnevu, pocit beznádeje či výrazné emocionálne vypätie. V niektorých prípadoch sa objavujú dokonca aj samovražedné myšlienky. K psychickým problémom sa často pridávajú aj fyzické ťažkosti, ako sú bolesti hlavy, bolesti kĺbov, poruchy spánku alebo výrazná únava. Typické je, že príznaky sa objavujú po ovulácii počas takzvanej luteálnej fázy cyklu a ustupujú krátko po začiatku menštruácie. Práve ich pravidelné opakovanie a výrazný dopad na pracovný, rodinný či spoločenský život odlišuje PMDD od bežného PMS.
Vedci menia pohľad na príčiny poruchy
Po desaťročia odborníci predpokladali, že za PMDD stojí hormonálna nerovnováha. Keďže príznaky úzko súvisia s menštruačným cyklom, zdalo sa logické, že problém spôsobujú príliš vysoké alebo príliš nízke hladiny hormónov. Najnovšie výskumy však ukazujú niečo iné. Ženy s PMDD majú vo väčšine prípadov normálne hladiny estrogénu aj progesterónu. Rozdiel nie je v množstve hormónov, ale v tom, ako na ne reaguje mozog. Vedci dnes čoraz viac veria, že PMDD vzniká v dôsledku zvýšenej citlivosti organizmu na prirodzené hormonálne výkyvy, ktoré počas cyklu prebiehajú.
Kľúčovú úlohu zohráva mozog
Dôležitým faktorom je látka nazývaná alopregnanolón, ktorá vzniká z progesterónu. U väčšiny ľudí má upokojujúci účinok a pomáha regulovať stresové reakcie organizmu. U žien s PMDD však môže pôsobiť opačne. Namiesto upokojenia môže vyvolávať úzkosť, podráždenosť alebo emocionálnu nestabilitu. Vedci preto predpokladajú, že práve odlišná reakcia mozgu na túto látku je jednou z hlavných príčin poruchy. Výskumy pomocou zobrazovacích metód navyše odhalili rozdiely v oblastiach mozgu, ktoré sú zodpovedné za spracovanie emócií a stresu. U pacientok s PMDD bola zaznamenaná zvýšená aktivita amygdaly, teda centra strachu a emócií, a zároveň slabšia regulácia zo strany prefrontálnej kôry.
Svoju úlohu môže mať aj genetika
Vedci skúmajú aj genetické faktory. Viaceré štúdie naznačujú, že PMDD sa častejšie vyskytuje v rodinách, čo poukazuje na možnú dedičnosť. Predpokladá sa, že niektoré ženy môžu zdediť zvýšenú citlivosť na hormonálne zmeny. Rozdiely sa môžu prejavovať už na bunkovej úrovni, kde organizmus spracováva hormonálne signály odlišným spôsobom. Hoci genetika pravdepodobne nie je jedinou príčinou, zdá sa, že významne ovplyvňuje riziko vzniku poruchy.
Dôležitý môže byť aj spánok
Pozornosť vedcov sa v posledných rokoch sústreďuje aj na spánok a biologické hodiny organizmu. Výskumy naznačujú, že ženy s PMDD môžu produkovať menej melatonínu, hormónu, ktorý reguluje spánok. Nedostatok kvalitného odpočinku môže následne zhoršovať náladu, zvyšovať citlivosť na stres a vytvárať začarovaný kruh, v ktorom sa emocionálne príznaky ešte viac prehlbujú. Niektoré ženy navyše uvádzajú, že ich problémy sa zhoršujú počas sezónnych zmien, najmä na jar. Vedci sa domnievajú, že za tým môžu byť zmeny denného svetla a narušenie prirodzených cirkadiánnych rytmov.
Objavujú sa nové možnosti liečby
Lepšie pochopenie mechanizmov PMDD prináša aj nové možnosti liečby. Kým v minulosti sa odborníci zameriavali najmä na zmierňovanie príznakov, dnes sa snažia zasiahnuť samotné procesy, ktoré poruchu spúšťajú. Sľubné výsledky prinášajú lieky ovplyvňujúce receptory progesterónu. Tie dokážu zmeniť reakciu organizmu na hormonálne zmeny a znižovať výskyt negatívnych emocionálnych prejavov. Vedci skúmajú aj nové prípravky, ktoré cielene ovplyvňujú pôsobenie alopregnanolónu v mozgu. Prvé výsledky naznačujú, že by mohli významne zlepšiť kvalitu života pacientok.
Účinné zostávajú aj osvedčené metódy
Napriek novým objavom majú svoje miesto aj tradičné formy liečby. Medzi najčastejšie patria hormonálna antikoncepcia a antidepresíva zo skupiny SSRI. Zaujímavosťou je, že pri PMDD dokážu SSRI priniesť úľavu často už v priebehu niekoľkých dní, čo je výrazne rýchlejšie než pri liečbe klasickej depresie. Odborníci zároveň odporúčajú venovať pozornosť spánku, zvládaniu stresu a pravidelnému sledovaniu symptómov počas viacerých menštruačných cyklov.
Záver
Predmenštruačná dysforická porucha je omnoho viac než len silnejší PMS. Ide o komplexný stav, ktorý dokáže výrazne ovplyvniť psychické zdravie, vzťahy aj každodenné fungovanie ženy. Moderný výskum však prináša povzbudivé správy. Vedci dnes lepšie rozumejú tomu, prečo PMDD vzniká, a postupne vyvíjajú účinnejšie spôsoby liečby. Pre ženy, ktoré s touto poruchou žijú, to znamená nielen lepšie pochopenie ich problémov, ale aj reálnu nádej na kvalitnejší život.
