Počuli ste už niekedy o krajine hojnosti? Minimálne v rozprávkach určite áno, no čo keby sme vám povedali, že takáto „krajina“ existovala aj v realite? Áno, naozaj je to tak – známa bola pod názvom „Cockaigne“ a takmer doslova by sme mohli tvrdiť, že v nej jedlo padalo z neba. Ako táto krajina vznikla a čo bolo jej podstatou?
Aristokrati a kráľovská rodina si nechala postaviť dočasné paláce a sochy, ktoré boli plné jedla, komu však toto jedlo bolo určené? Miestnym chudobným. Zdá sa to byť milé gesto, ibaže by za tým bolo viac, čo si o tom myslíte vy?
Ak sa pýtate z akého dôvodu sa šľachta rozhodla hostiť chudobných, príliš za tým nehľadajte nezištnú túžbu pomôcť. Možno sa len chceli zabaviť na ich účet a užiť si pocit moci.
Cockaigne – krajina v ktorej nikto nehladoval
Táto krajina bola opísaná ako miesto, kde nikto netrpel núdzou. Ľudia ju opisovali nadmieru rozprávkovo až mysticky – v riekach údajne tieklo víno alebo mlieko, na stromoch rástli palacinky, nad hlavami lietali pečené husi a roľníci či remeselníci nemuseli vôbec pracovať. Niet pochýb o tom, že pripomínala raj, v ktorom by chcel bývať každý. Našli by ste tam totiž všetko, čo by ste mohli k životu potrebovať.
Paláce, chrámy či sochy boli určené chudobným
Na jednej strane je nesmierne šľachetné, že vo výsledku bol každý spokojní a sýti, no netreba zabúdať, že sa nejednalo o charitu – nebola to nezištná pomoc, ktorá by vysoko postaveným ľuďom nič nepriniesla. Hlavným účelom bolo zabaviť sa. Hostili ich elitní členovia spoločnosti, ale celé mesto sa tešilo z toho, ako sa jeho najchudobnejší členovia ponižovali, keď hladní bojovať o každé jedlo.
Lov bol súčasťou zábavy
Nie všetko jedlo bolo v upravenom stave, príležitostne sa tu objavili aj živé zvieratá. Akoby boje roľníkov a chudobných o zvyšky toho najvyberanejšieho jedla neboli dostatočne barbarské. Aby sa vrchnosť zabavila do sýtosti, nechávali chudobných, aby si zviera sami ulovili a spracovali. Najčastejšie im zaobstarali býkov, ktorí sa pásli voľne na pozemku alebo vtákov, ktorých priviazali na vrcholky stromov (nepoznali ľútosť ani zmilovanie nad nevinnými tvormi). Skrátka, celé to bolo postavené tak, aby vyhral – v tomto prípade sa najviac najedol – ten najlepší a najzdatnejší zo všetkých.
Súčasťou veľkolepých podujatí boli dokonca aj vínne fontány
Čo by to bol za taliansky večierok, keby na ňom chýbalo dobré a kvalitné víno? Existuje hneď niekoľko zmienok o fontánach, ktoré namiesto vody chrlili víno. Jedna takáto fontána bola spomenutá aj v popise narodenia syna kráľa Karola v roku 1747. Takúto fontánu by sme prijali aj v súčasnosti, no nie?
