Tento kmeň žije mimo bežnej civilizácie a sú odkázaní len na more a ryby v nich. Vďaka tomu sa za roky tohto životného štýlu evolučne prispôsobili a dokážu loviť v mori aj bez kyslíku navyše. Kto sú títo ľudia?
Zoznám sa ľuďmi z kmeňa Bajau
Predstav si, že sa ideš ponoriť pod vodu bez potápačskej výstroje. Ako by to asi vyzeralo? Pravdepodobne by si pár sekúnd plával pod vodou a následne by si sa už hneď vracal späť nás hladinu, aby si sa mohol nadýchnuť.
Toto však neplatí pre ľudí z kmeňa Bajau. Títo ľudia sa dokážu ponárať do hĺbky 60 metrov pod hladinou oceánu bez toho aby sa nadýchli, až na 13 minút! Ako to dokážu?
Prispôsobili sa svojmu životnému štýlu
Chodia loviť v skupinách na lodiach okolo vôd Filipín, Malajzie a Indonézie. Tu sa venujú lovu rýb. Počas dňa môže človek z tohoto kmeňa stráviť pod vodou celkovo 5 hodín. Jediné vybavenie ktoré používajú je oštep, na ktorý napichujú ryby, a drevené okuliare, ktoré si sami vyrábajú.
Aby si uľahčili svoj životný štýl, niektorí si zámerne prepichujú ušné bubienky, aby sa vyrovnali s intenzívnym tlakom, ktorý zažívajú pod vodou. „Krvácate z uší a nosa a kvôli závratom musíte stráviť týždeň ležaním,“ povedal pre The Guardian Imran Lahassan, muž z Bajau. „Potom sa môžete potápať bez bolesti.“ Tí z nich, ktorí podstúpia túto procedúru, majú tendenciu byť v starobe nedoslýchaví.
Nie je to len tréning, ale aj evolúcia
Časté potápanie im tiež pomáha stať sa schopnejšími plavcami. Pľúcna stena a brucho sa stávajú poddajnejšie a bránica je pružnejšia. Vedci však zistili, že majú užitočnú genetickú vlastnosť. Konkrétne varianty génu PDE10A a génu BDKRB2, ktoré chýbajú u ich najbližších susedov, Saluanov, ktorí nežijú svoj život na mori.
Majú sleziny, ktoré sú o 50% väčšie. Síce nie sú potrebné na prežitie, ale zohrávajú úlohu v imunitnom systéme a fungujú ako druh filtra krvi, odstraňujú staré červené krvinky a recyklujú železo. Ale rozhodujúce je, že slezina má rezervu krvi. Keď sa cicavce ponoria pod vodu, slezina sa stiahne, čím sa rezervovaná krv bohatá na kyslík rozptýli po celom tele. Takže väčšia slezina znamená viac dostupného kyslíka pri potápaní.
Ich spôsob života je ohrozený
Žiaľ, ich kočovný životný štýl už roky vymiera. Veľa faktorov pôsobí proti nim. Po prvé, nomádstvo samo o sebe nie je kompatibilné s modernými štátmi a mnohí boli nútení usadiť sa na súši alebo v dedinách postavených na plytkých vodách mora.
Smutné je, že niektorí sa podieľajú na praktikách lovenia, ktoré poškodzuje životné prostredie kde sami žijú a spoliehajú sa naň. Rozdrvia tablety kyanidu draselného do plastových fliaš plných morskej vody, ktoré potom môžu striekať na ryby, aby ich omráčili a dali sa ľahšie chytiť. Priemyselný rybolov tiež vyčerpáva zásoby rýb, ktoré používali na prežitie. Celkovo meniaci sa svet rýchlo vymazáva ich spôsob života.
