Marián Kočner – muž, ktorý veril, že mu patrí Slovensko
Píšu sa 90-te roky a mladá Slovenská republika si ešte len zvyká na demokraciu. A práve v týchto, povedzme si to na rovinu, naozaj chaotických rokoch, prichádza na scénu aj Marián Kočner. Vyštudovaný ekonóm a neskôr vplyvný podnikateľ, ktorý vtedy veľmi rýchlo pochopil, že v zárodku nového spoločenského systému sa dá dobre zarobiť. A keď treba, tak aj cez mŕtvoly… Obsah si môžete prečítať vo forme článku alebo pozrieť vo forme videa na našom YouTube kanály Zaujímavý Svet.
Od skromného pozorovateľa až k megalomanovi
Marián Kočner sa narodil 17. mája 1963 v Liptovskom Mikuláši. Pochádzal z relatívne nenápadnej rodiny, nebol to síce žiadny dedič impéria, na druhú stranu ale ani dieťa ulice. Bol dobrý pozorovateľ, čo je asi najvýstižnejšie pomenovanie pre človeka, ktorý si potichu všíma, ako sa mení svet a kto drží v rukách opraty moci.
V osemdesiatych rokoch vyštudoval Vysokú školu ekonomickú v Bratislave a už vtedy sa prejavoval ako ctižiadostivý, sebavedomý a výrečný človek. Spolužiaci ho mali za toho, kto stále niečo vybavoval a že keby k tomu prišlo, tak eskimákovi by dokázal predať aj kocku ľadu“.
Hneď po revolúcii sa vrhol na podnikanie. A ako jeden zo „šikovných“ okamžite vycítil, že v chaotickom procese transformácie spoločnosti, v čase reštitúcií a deravej legislatívy, sa dá na Slovensku dobre ryžovať v štýle hesla: „Každý dravý borec tu má právo zbohatnúť“.
Ako sa z mladého dravca napokon stal megaloman, ktorý sa dlho považoval za nedotknuteľného? Prvým verejne známejším kontroverzným počinom Kočnera bola snaha o ovládnutie televízie Markíza.
Kauza Gamatex alebo inak: Zachráňte Markízu
Prvá veľká kauza spojená s Kočnerom sa začala odvíjať v roku 1998, keď sa cez firmu Gamatex pokúsil ovládnuť televíziu Markíza. A to kvôli údajným pohľadávkam, ktoré jej vtedajší riaditeľ Pavol Rusko nedokázal vyrovnať. Preto si Kočner a jeho partia prišla po to, čo im podľa nich patrilo a rovno obsadili sídlo televízie. Muži v oblekoch a strážna služba vtrhli do budovy a zabrali dôležité priestory.
Zamestnanci televízie sa však zabarikádovali v štúdiách a na obrazovky tak smerovalo nepretržité živé vysielanie, ktorým volali divákov na pomoc. Bola z toho dráma, ktorá verne pripomínala štátny prevrat, len miesto zbraní sa ozývali právnici a biznismeni. Netrvalo dlho a do prípadu sa zapojili aj politici. Po niekoľkých dňoch nátlaku Kočner stále prehlasoval: „My len chceme späť to, čo nám patrí. To nie je únos, to je len výkon práv.“
Prvý veľký pokus o právny puč v priamom prenose mal Kočner zrežírovaný do posledného detailu. Už vtedy ukázal, ako dokonale chápe právne medzery, ako vie hrať cez známosti a ako si vie zabezpečiť „svedkov“ aj „výklady zákona“ podľa potreby.
A hoci sa mu nepodarilo Markízu ovládnuť natrvalo, získal niečo dôležitejšie – meno. Od tej chvíle bol v očiach verejnosti TEN, ktorý si trúfol na najväčšiu televíziu v krajine. A odvtedy už neustúpil. Práve naopak, nabral istotu, že mu prejde všetko.
Sivá eminencia
To, že mu všetko prejde, si Kočner nezmyslel len tak. Zatiaľ čo bežní ľudia verili, že na Slovensku vládne Mečiar, Dzurinda, či Fico, v zákulisí poťahoval nitky niekto iný. Napríklad aj sivá eminencia Marián Kočner. Nemusel byť v parlamente či vo vláde, stačilo poznať každého, kto tam sedel. Kontakty sa budovali na honosných večierkoch a jachtách, ako to neskôr okrem iného preukázali aj uniknuté konverzácie z neslávne známej aplikácie Threema, či výsluchy svedkov.
Kočnerovo meno sa začalo objavovať v spojení s množstvom pokútnych firiem, podozrivými obchodmi s nehnuteľnosťami, daňovými rajmi. Marián si podával ruky so všetkými dôležitými ľuďmi slovenskej politiky aj justície. Sebavedomo arogantný, všadeprítomný… Tlačil ich, dirigoval, vydieral. Jednoducho, keď to nešlo podobrotky, tak to išlo po „kočnerovsky“.
Všetko sa zmenilo po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej
Aureola jeho nedotknuteľnosti sa začala rozbíjať po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej v roku 2018. Udalosť otriasla celým Slovenskom a ľudia vyšli do ulíc. Začala sa rozplietať Kočnerova sieť, ktorá efektívne fungovala celé roky. V hlavnej úlohe Threema, aplikácia, ktorú Kočner používal ku komunikácii so svojimi „klientmi“. V šifrovaných správach, ktoré vytiahli z Kočnerovho mobilu nebolo žiadne „možno“, ani žiadne „pravdepodobne“. Len priame dôkazy.
Posts from the europe
community on Reddit
Kuciak písal o jeho podvodoch a prepojení na vrcholových politikov a mafiu, či biznisoch v daňových rajoch. Predstavoval preto hrozbu a Kočner mal z neho naozajstný strach. Možno ani nie tak kvôli povesti, ale skôr preto, že novinár mohol zničiť systém, na ktorom postavil celé svoje impérium. Najprv prišli vyhrážky, keď po telefóne zazneli slová ako: „Začnem sa zaujímať, pán Kuciak, o vašu matku, o vášho otca, o vašich súrodencov, o všetkých sa začnem zaujímať…“.
Polícia sa po vražde novinára stavala ku Kočnerovi najprv dosť opatrne. Zvrat nastal, keď prišlo k svedeckým výpovediam Zoltána Andruskóa, ktorý mal zločin sprostredkovať a výpisom z Threemy, kde sa našli správy medzi Kočnerom a jeho blízkou spolupracovníčkou Alenou Zsuzsovou, a ktorú Andruskó označil za objednávateľa vraždy.
- Kočner: „Vyhlásia ho za svätého :) “
- Zsuzsová: „Bude patrónom novinárov“
- Kočner: „Kua. To je dobrý nápad. Založím nadáciu sv. Jána Kuciaka, patróna novinárov. Kto bude lepší patrón ako ten, čo má v sebe patrón?“
V súdnej sieni Kočner pôsobil chladným a nezúčastneným dojmom. Proti obvineniam nasadil iróniu. Ku komunikácii s Alenou Zsuzsovou, kde sa bavia o „odstrelení cieľa“, povedal, že „to bola len metafora“. Keď mu prehrali záznam, na ktorom si prezerá fotografie Jána Kuciaka z nelegálneho sledovania, zase tvrdil, že sa „len informoval“.
Ako súd napokon rozhodol? Alena Zsuzsová dostala 25 rokov nepodmienečne, Andruskó 15 rokov, no Kočnera prvostupňový súd spod obvinenia oslobodil. Pravdou ale je, že Najvyšší súd tento verdikt zrušil a nariadil nové pojednávanie, ktoré stále prebieha. Marián Kočner sa tak dostal do väzenia za niečo celkom iné.
Kočnera napokon do basy dostali zmenky
O Gamatexe a pokuse Kočnera ovládnuť televíziu sme už hovorili. Čo sme ale nespomenuli je to, že táto ostro sledovaná kauza napokon celkom prekvapivo vyšumela do prázdna. Vtedajší riaditeľ televízie Pavol Rusko totiž oznámil, že spor urovnal vystavením štyroch zmeniek. Kočner od televízie na súde potom zažiadal neuveriteľných 69 miliónov eur. Súdil sa a sprvu aj vyhrával. Až kým sa nepreukázalo, že zmenky boli sfalšované.
Rusko aj Kočner, dvaja „kamaráti z mokrej štvrte – televízie“ skončili na lavici obžalovaných. A obaja za to napokon vyfasovali svorne po 19 rokov natvrdo. Súd bol naozaj ostro sledovaný. Marián Kočner sa počas neho usmieval sebavedomý ako vždy. Až kým nepadol rozsudok.
Epilóg
Marián Kočner bol narcistický, bol výrečný, bol teatrálny. Na súdoch dokázal pôsobiť raz ako obeť, inokedy ako herec v hlavnej úlohe hollywoodskeho filmu. V jednej chvíli čítal básne, v tej druhej už kričal na sudcu. Bolo to ako divadlo. Ktoré však nehral pre ľudí, ale pre seba. Bol skalopevne presvedčený, že ho nikdy nezavrú. A ak aj náhodou áno, tak že ho po krátkom čase opäť pustia. Dokonca aj v Threeme sa našli správy, že má pripravené „únikové cesty“ a k tomu tiež „zahraničné krytie“. Do poslednej chvíle veril, že systém, ktorý roky ovládal, ho ešte raz napokon zachráni.
Marián Kočner dnes sedí vo väzení. Nie však za vraždu, ani za všetky tie podvody a machinácie, ktoré sa mu pripisujú. Sedí za „obyčajné“ zmenky, o ktorých bol presvedčený, že ho nemajú ako ohroziť. Ešte stále však existuje šanca, že k tým právoplatným 19 rokom pribudne aj pár ďalších. Viaceré súdne procesy káuz, v ktorých figuruje, sú ešte stále otvorené. Každopádne jedno je však isté. Už nikdy nebude neviditeľný ako na počiatku svojej „kariéry“. A nikdy to už nebude ten muž, ktorý sa smial do kamery a hovoril: „Ja som čistý.“ Pretože dnes už vieme, aké špinavé to celé bolo.
