Mäsožravé rastliny a ich unikátne mechanizmy lovu. Prečítajte si o nich viac.

220

Rastliny sú nenahraditeľnou súčasťou našej planéty. Okrem toho, že sa významnou mierou podieľajú na produkcii kyslíka, slúžia napríklad aj ako zdroj potravy, čo znamená, že môžu byť skonzumované herbivormi, ale aj omnivormi. Počuli ste ale aj o rastlinách, ktoré konzumujú živočíchy? Karta sa obráti a my hovoríme o mäsožravých rastlinách. Svojim spôsobom sú jedny z najfascinujúcejších rastlín na Zemi. Okrem toho, že získavajú živiny z pôdy sa prispôsobili aj ďalším mechanizmom – lovením hmyzu. Takže okrem energie získanej z procesu fotosyntézy získavajú energiu aj rozkladom tiel živočíchov. A aký je pôvod týchto rastlín? Nie sú vôbec šľachtiteľskou novinkou. Pochádzajú totiž z obdobia pred 70 až 80 miliónmi rokov.

Poďme si niekoľko druhov predstaviť. Dozviete sa aké konkrétne druhy živočíchov konzumujú, prípadne spôsob, akým ich ulovia. A verte, že ich mechanizmy sú viac než zaujímavé.

Rosička kapská 

Zdroj: Wikimedia common

Identifikovaných je približne 200 druhov mäsožravých rastlín a rosička je tiež jedným z nich. Často sú vyhľadávané práve rôznymi milovníkmi rastlín a pre prírodovedcov je zase veľmi vzácnym druh Drosera capensis. Ako funguje ich spôsob lovu? Rastlina je pokrytá výbežkami zakončenými kvapkou lepkavého sekrétu, ktorého keď sa hmyz dotkne, jednak je tam prichytený a zároveň sa ešte celá stonka ovinie okolo neho. Tak sa hmyz dostane do kontaktu s väčším množstvom tráviacich žliaz rastliny. Trávenie môže trvať až šesť hodín.

Mucholapka

Zdroj: Wikimedia common

Pomerne ľahko sa pestujú, čo znamená, že nie sú náročné na podmienky. Dajú sa kúpiť v bežných špecializovaných obchodoch. Pôvodom však pochádzajú zo subtropických mokradí východného pobrežia Spojených štátov amerických. Lapací mechanizmus pozostáva z rozšírenia stonky so sekrétom a chĺpkami. Keď hmyz pristane v lapacom zariadení, rastlina počká 20 sekúnd a až potom uzatvorí korisť vo vnútri. Čaká pre to, aby šetrila energiu v prípade, že nejde o hmyz, ale napríklad list.

Tučnica obria

Zdroj: Wikimedia common

Aj v tomto prípade platí, že listy sú obalené lepkavým slizom a tiež sú pokryté chĺpkami. Hmyz je rastlinou lákaný na krásne kvety, no akonáhle pristane v lepkavých sekrétoch, nemôže ujsť a stáva sa natráveným zdrojom potravy.

Darlingtónia

Zdroj: Wikimedia common

Ako môžete na obrázku vidieť, rastlina disponuje akousi modifikáciou listov v podobe krčiažkov, ktoré slúžia ako pasca pre živočíchy. Vo vnútri sa nachádza tekutina s obsahom pre rastlinu symbiotických baktérií a prvokov schopných rozkladať pevnú hmotu v podobe hmyzu.

Saracénia bielolistá

Zdroj: Wikimedia common

Táto mäsožravá rastlina vytvára džbány zelenej farby s bielym vzorom. Pričom ich výška môže dosahovať enormné rozmery až jeden meter. Ide o rastliny tak vzácne, že sú uvedené v Červenom zozname ohrozených druhov a to je aj dôvod, pre ktorý je ich výskyt vo voľnej prírode veľmi vzácny a ojedinelý.

Do džbánov zbiera dažďovú vodu, do ktorej sa chytia muchy, mravce a iný drobný hmyz, kde sa jednak utopia a na druhej strane sú rozložené tráviacimi enzýmami.

Zdroj

Eliška Zuzulová
Zdravím. Moje meno je Eliška a momentálne študujem veterinárnu medicínu. Napriek tomu ma vždy bavilo písanie, ktoré je mojou záľubou dodnes. Takisto veľmi rada čítam, učím sa a spoznávam nových ľudí. Snažím sa byť vždy milá a usmievavá. Zvyšok voľného času vždy rada venujem zvieratám.
Odoberať
Upozorniť na
Meno alebo prezývka
Nie je povinný
Pre správne fungovanie komentárov spracúvame cookies, prezývky a e-maily používateľov

0 Komentáre
Najhodnotnejšie
Najnovšie Najstaršie
Inline Feedbacks
Zobraziť všetky komentáre