Mliečna cesta mohla ovplyvniť vznik kontinentov. Vedci našli stopy v prastarých kryštáloch
Dnes považujeme kontinenty za samozrejmú súčasť našej planéty, no ich vznik zostáva jednou z najväčších záhad geológie. Vedci dlhé roky predpokladali, že sa vytvorili výlučne pôsobením procesov vo vnútri Zeme. Nová štúdia však prináša odvážnu hypotézu, podľa ktorej mohla pri formovaní prvých kontinentov zohrávať úlohu aj cesta Slnečnej sústavy naprieč Mliečnou cestou.
Slnečná sústava pravidelne putuje hustejšími časťami galaxie
Slnečná sústava obehne stred Mliečnej cesty približne raz za 250 miliónov rokov. Počas tejto dlhej púte opakovane prechádza jej špirálovými ramenami, ktoré obsahujú väčšie množstvo plynu, prachu a mladých hviezd.
Vedci sa domnievajú, že gravitačné pôsobenie v týchto oblastiach mohlo narušiť Oortov oblak – obrovský prstenec ľadových telies na okraji Slnečnej sústavy. Niektoré z nich sa následne mohli vydať smerom k Slnku a zvýšiť počet komét dopadajúcich na mladú Zem. Práve takéto mohutné nárazy mohli pomôcť vytvoriť prvé stabilné zárodky kontinentálnej kôry.
Odpovede ukrývajú drobné kryštály zirkónu
Najstaršie obdobia histórie Zeme sa zachovali len vo veľmi obmedzenej podobe. Pôvodná zemská kôra bola počas miliárd rokov zničená eróziou aj neustálymi geologickými procesmi.
Výnimkou sú drobné kryštály zirkónu, ktoré patria medzi najodolnejšie minerály na Zemi. Vo svojom chemickom zložení uchovávajú informácie o prostredí, v ktorom vznikali. Vedci objavili podobné chemické zmeny v zirkónoch z viacerých starobylých oblastí kontinentov. Keď ich porovnali s odhadovanými obdobiami prechodu Slnečnej sústavy cez ramená Mliečnej cesty, objavila sa zaujímavá časová zhoda. Rovnaké obdobia navyše zodpovedajú aj vyššiemu počtu veľkých impaktov na Zemi a Mesiaci.
Teória zatiaľ čaká na ďalšie potvrdenie
Autori výskumu upozorňujú, že nejde o definitívny dôkaz. Rekonštruovať pohyb Slnečnej sústavy spred miliárd rokov je veľmi náročné a zmeny v zirkónoch mohli ovplyvniť aj iné geologické procesy.
Napriek tomu ide o zaujímavú hypotézu, ktorá prepája geológiu s dianím v celej galaxii. Vedci veria, že ďalšie odpovede by mohli priniesť horniny z Mesiaca alebo Marsu. Ak by sa v nich objavil rovnaký časový vzorec, výrazne by to podporilo myšlienku, že vývoj Zeme mohol byť ovplyvnený nielen procesmi vo vnútri planéty, ale aj udalosťami odohrávajúcimi sa v Mliečnej ceste.
