Muž, ktorý sa rozhodol potešiť slepú slonicu! Začal jej hrať na klavíri.
Dojímavý príbeh muža, ktorý sa zamiloval do tých najnežnejších a najláskavejších bytostí, akými slony nepochybne sú (áno, aj napriek ich veľkosti). Jeho láska a oddanosť k týmto zvieratám bola natoľko silná, že sa nemohol pozerať na ich utrpenie. Rozhodol sa urobiť všetko, čo bolo v jeho silách, aby sa cítili lepšie. Nakoniec k tomu ani nepotreboval príliš veľa. Pretože tak to vo svete chodí – stačí láska a z nej vyplývajúci cit a kreativita. Prečítajte si príbeh, ktorý vás prinúti plakať.
Hudba v džungli: Paul Barton a slepé slony
V hlbokom thajskom pralese, neďaleko rieky Kwai, je miesto, kde sa stretáva utrpenie, pokoj a krása. Možno sa to zdá ako zvláštna kombinácia, no všetky emócie sú prepojené a prinášajú nádhernú harmóniu. A nie, nejedná sa o koncertnú sieň, ale útulok pre staré a zranené slony – Elephants World. Nie je tu žiadny slávny dirigent či početné publikum. Len klavír, slon a muž, ktorý verí, že hudba môže liečiť.
Kto je Paul Barton?
Paul Barton je britský klavirista a výtvarník, ktorý pôvodne vyučoval hudbu v Londýne. Jeho život sa zmenil, keď sa rozhodol vycestovať do Thajska. Tu sa zamiloval – nie do ženy, ale do krajiny a kultúry a predovšetkým do zvierat, najmä slonov.
Svoju manželku už mal, a tak sa spolu s ňou usadil v Kanchanaburi a začal venovať svoj čas slonom, ktoré prežili ťažké roky práce pozostávajúcej z ťahania dreva alebo vystupovania v cirkuse, čo bolo častokrát sprevádzané prejavmi hrubej tyranie.
Prvé tóny pre Lam Duan
Jedného dňa si Paul do azylu priviezol starý klavír a umiestnil ho uprostred prírody. Pred neho priviedli Lam Duan – slepú 60-ročnú slonicu, ktorá bola nepokojná, uzavretá a smutná.
Keď Paul začal hrať klasickú hudbu od Bacha, Lam Duan zrazu stíchla. Zostala stáť takmer nehybne, len občas prestupovala z nohy na nohu, akoby do rytmu. A potom sa stalo niečo zázračné – jej uši sa jemne pohli, dýchala pokojnejšie, a priblížila sa k hudbe. Zrazu bola taká pokojná, ako ju dosiaľ nik nevidel.
Životy plné bolesti
Väčšina slonov v azyle má tragickú minulosť. Ampan, slepá 80-ročná samica, bola zranená pri práci v lese a nevidela už celé desaťročia. Mongkol, 62-ročný slon používaný na prácu, mal zlomené kly, rebrá a bol čiastočne hluchý.
Paul hrával Clair de Lune, Beethovenovu Sonátu mesačného svitu alebo Chopina, a slony ho sami prišli pozrieť, pričom okolo neho vytvárali nádherný kruh dôvery. Niektoré položili chobot na klavír, iné stíchli a „počúvali“. Mongkol si raz položil hlavu blízko klavíra a zavrel oči, ako keby sa preniesol niekam mimo sveta.
Terapia hudbou
Paul hovorí, že hudba pre slony funguje podobne ako pre ľudí – znižuje stres, spomaľuje tep a upokojuje myseľ. Vedci, ktorí jeho prácu sledovali, zaznamenali, že slony boli pokojnejšie, sami sa posadili blízko klavíra a prejavovali známky prirodzeného správania.
Hudba, ktorá obletela svet
Paulove videá, ktoré zverejňuje na YouTube, si získali milióny zhliadnutí. Ľudia po celom svete sledujú, ako klasická hudba premieňa utrápené slony na pokojné bytosti.Jeho práca sa stala symbolom súcitu bez slov – len prostredníctvom hudby.
