Zvieratá v tomto článku posúvajú evolučné vlastnosti na úplne novú úroveň vďaka intenzívnym obranným mechanizmom, ktoré im pomáhajú vyhnúť sa tomu, aby sa stali korisťou. Výsledkom je kompilácia najbizarnejších obyvateľov matky prírody, a to vďaka ich nezvyčajným evolučným vlastnostiam.
Malajzijské mravce vybuchnú
Táto adaptácia je azda najintenzívnejším obranným mechanizmom – samovražda. Keď sa mravec malajský rozhodne, že jeho život je v ohrození, často klikne na svoje vlastné samodeštrukčné tlačidlo a povie si: „Ak ma majú zavraždiť, tak nech to radšej urobím ja.“
Pištoľová krevetka vás zastrelí
S adaptáciou takýchto rozmerov si v najbližšom čase neobjednávajte predjedlo z pištoľových kreviet. Keď tento druh mäkkýša luskne svojím mimoriadne unikátnym klepetom, zvuk vystraší všetko živé, čo mu stojí v ceste, a navyše vystrelí kolabujúcu bublinu, ktorá obeť omráči.
Vombaty majú štvorcové hovienka
Vombaty zanechávajú po sebe vo svojom okolí kopec hovienok, často až 100 za noc. Tieto výkaly majú tvar kocky, aby si označili svoje teritórium, ktoré ich odlišuje od výkalov všetkých ostatných zvierat na svete.
Hrochy majú krvavý pot
Neobsahuje žiadnu krv a žiadny pot, a predsa hrochy vylučujú to, čo poznáme ako „krvavý pot“. Ten udržiava ich kožu vlhkú a chráni ju pred spálením od slnka, ako aj pred mnohými infekciami.
Lienky močia krv
Reflexné krvácanie je to, čo sa stane, keď vystrašíte lienku natoľko, že sa pomočí. V snahe brániť sa vylučuje lienka prúd krvi podobný moču, aby od seba odohnala nepriateľov.
Vystreľujúce zvratky fulmara severného
Toto nie sú štandardné čajky. Stačí drobná konfrontácia, aby mláďa fulmara doslova vyvrhlo kusy oranžových zvratkov, ktoré sú odporné a lepkavé.
Sépie sú takmer neviditeľné
Sépie sa vyvinuli tak, že ich schopnosť maskovania konkuruje všetkým živým organizmom. Tieto stvorenia sa dokážu schovať tak, že ovládajú vlastné kožné bunky, aby splynuli s okolím, vrátane nehorázne žiarivých farieb (aj keď sú farboslepé).
Jeleník bielochvostý predstiera vlastnú smrť
Keď sa k jednému z týchto jeleňov priblíži predátor, ich srdcová frekvencia je naprogramovaná tak, že klesne na takú úroveň, že sa dostanú do stavu nehybnosti. Výsledkom je jeleň, ktorý vyzerá ako mŕtvola, čo spolu s jeho mimovoľným močením a „kakaním“, ktoré sprevádza pokles srdcovej frekvencie, vyzerá dosť nevábne aj pre hladné zviera.
