V súčasnosti platí, že každý novoknaž sa zaväzuje aj k dodržiavaniu prísneho celibátu. Počas histórie sa však celé fungovanie Cirkvi menilo, a tak sa našlo veľa nielen kňazov, ale rovno pápežov, ktorí celibát nedodržiavali – niektorí z nich mali dokonca i deti. Oveľa horšie v zmysle morálky či duchovnosti bolo, ak sa pápeži utiekali k homosexualite či pedofílií. Údajne malo toto pokrytectvo zostať pochované v histórii, no nie je možné mať na očiach ružové okuliare a veriť tomu, že všetko zlo už zmizlo zo sveta.
Cirkev bola opradená tajomnom a častokrát sa dostávala aj do nemilosti. A môžeme povedať, že nie vždy v tom bola nevinne. Poďme sa pozrieť na pápežov, ktorí vôbec nešli ostatným predstaviteľom Cirkvi ani veriacim tým najlepším príkladom, práve naopak.
Pápež Alexander VI. splodil deväť detí
Rodrigo de Borja, ktorý si dal meno Alexander VI., životom, ktorý viedol, vrhol na Cirkev zlé svetlo. Jeho korene siahajú do španielskej dynastie Borgiovcov, pričom platí, že jeho strýko ho nechal vymenovať za kardinála. Na tomto poste sa mu predajom úradov a odpustkov bohatým podarilo získať celkom slušný majetok.
Nezachoval ani sľub dodržiavania celibátu, keďže sa priznal, že splodil štyri deti so svojou milenkou, ženou z vyššej spoločenskej vrstvy Vannozzou Catanei. To však nebolo ani zďaleka všetko. Mal päť ďalších detí od viacerých žien, ktoré boli tiež jeho milenkami.
Pavol II. údajne zomrel pri styku so svojím pážaťom
Pavol II. bol na poste pápeža v 15.-tom storočí a počas svojho pomerne krátkeho pôsobenia, ktoré trvalo len sedem rokov sa dostal do viacerých aj keď menších konfliktov.
Okolnosti jeho smrti boli ale prinajmenšom sporné. Tvrdilo sa, že zomrel na zlyhanie srdca po nadmernej konzumácii melóna. Avšak iné zdroje (podľa všetkého možné zlé jazyky) tvrdia, že mal zomrieť počas sexuálneho styku so svojím pážaťom.
Július III. urobil zo svojho priateľa kardinála
Giovanni Ciocchi Del Monte (ako Július III.) bol pápež, ktorý si takisto svoje miesto a postavenie v cirkevnom úrade príliš dlho neužíval. Zotrval na ňom totiž len po dobu piatich rokov v polovici šestnásteho storočia. Napriek tomu bol súčasťou snáď najznámejšieho homosexuálneho škandálu, ktorý bol v histórii zlých skutkov Cirkvi zapísaný.
Ešte ako kardinál sa Július citovo zaplietol s Innocenzom, nedospelým synom ženy žobráčky a jedným z prvých činov vo funkcii pápeža bolo vymenovanie Innocenza za kardinála.
A hoci sa našli ľudia, ktorí mali záujem všetko zamiesť pod koberec a označiť ich vzťah za prísne platonický zainteresovaní vedeli, že spoločne zdieľajú nielen spálňu, ale rovno aj posteľ. Navyše bol Innocenzo tak neschopný, že mu musel Július vytvoriť miesto, kde by svojim pôsobením nenarobil žiadne škody. Avšak po Juliusovej smrti, kedy jeho vplyv opadol, sa dostal Innocenzo do nemilosti – bol obvinený zo znásilnenia a vraždy za čo ho uväznili.
Pápež Ján XII. premenil pápežský palác na bordel
Lev XII., narodený ako Annibale della Genga, bol jedným z najkonzervatívnejších a najnepopulárnejších pápežov 19. storočia. Ako pápež figuroval len šesť rokov, no i za toto krátke obdobie zaviedol viacero škandalózne krutých nariadení ako napríklad zákaz Židov vlastniť osobný majetok, zakázal v Ríme alkohol.
Je možné, že bol vymenovaný za pápeža práve pre svoj zlý zdravotný stav, keďže sa predpokladalo, že už dlho nebude žiť. Možno aj preto zaujal tak fatalistický postoj k svätým povinnostiam a zaplietol sa s vydatou ženou pričom splodili tri nemanželské deti.
