Odborníci upozorňujú na chybu, ktorú ľudia robia každú jar pri mláďatách zvierat
Jar prináša do lesov a lúk množstvo nového života. Ľudia však často narazia na schúlené srnčatá či osamelé vtáčie mláďatá a nadobudnú pocit, že potrebujú pomoc. Odborníci upozorňujú, že práve dobre mienený zásah človeka môže mladým zvieratám vážne uškodiť.
Mláďatá nebývajú opustené
V tomto období možno v prírode častejšie natrafiť na mláďatá ukryté v tráve, pod stromami alebo v húštine. Na prvý pohľad môžu pôsobiť bezbranne a opustene, no vo väčšine prípadov ide o prirodzené správanie ich matiek.
Zvieratá svoje mláďatá často zámerne nechávajú ukryté na bezpečnom mieste, aby k nim neprilákali predátorov. Pri srnčatách je navyše bežné, že matka ukryje každé mláďa zvlášť.
Pomoc môže narobiť viac škody
Zoológovia upozorňujú, že brať mláďatá domov alebo sa ich dotýkať je veľká chyba. Matky sa totiž väčšinou nachádzajú nablízku a pravidelne sa k nim vracajú.
Človek navyše môže na zvierati zanechať pach, ktorý zvyšuje riziko nebezpečenstva. V niektorých prípadoch môžu byť matky veľmi ochranárske a agresívne, ak majú pocit, že je ich mláďa ohrozené.
Pozor aj na vtáčatá
Podobná situácia nastáva aj pri vtáčích mláďatách. Mnohé mladé vtáky opúšťajú hniezdo ešte skôr, než dokážu poriadne lietať. To však neznamená, že ich rodičia opustili.
Ak sa v okolí nepohybuje mačka alebo iný predátor, odborníci odporúčajú nechať operenca na mieste. Rodičia si ho podľa zvukov dokážu nájsť a ďalej sa oň starať.
Najlepšie je často nezasahovať
Odborníci pripomínajú, že príroda má vlastné mechanizmy, ktoré fungujú tisíce rokov. Aj keď pohľad na osamelé mláďa vyvoláva súcit, vo väčšine prípadov mu človek pomôže najviac práve tým, že ho nechá na pokoji.
Ak si ľudia nie sú istí, či zviera pomoc skutočne potrebuje, mali by najskôr kontaktovať záchrannú stanicu alebo odborníkov na ochranu prírody.
