Počuli ste už o rádiofiloch? Pri katastrofe nás môžu všetkých prežiť!
Nebezpečenstvo použitia jadrových zbraní je väčšmi reálne ako si mnohí z nás uvedomujú a pripúšťajú. Vedeli ste však o tom, že existuje skupina živých organizmov schopná túto katastrofu prežiť? Pravdepdobne by ani nezaregistrovali, že sa udialo niečo hrôzostrašné a zničujúce. Na akom princípe prežitia fungujú? Poďme odhaliť ich tajomstvo. Zároveň budete mať možnosť dozvedieť sa o ich využití, ktoré je nesmierne rozsiahle a rovnako tak aj dôležité.
Deinococcus radiodurans
Je považovaná za jednu z najodolnejších foriem života na Zemi. Dokáže prežiť 5 000 až 15 000 grayov (Gy) gama žiarenia. (Život človeka je vo vážnom ohrození už pri vystavení 5–10 Gy.)
Ako je možné, že dokáže prežiť?
V prvom rade je dôležité povedať, že má viac kópií svojej DNA (až 10), čo jej umožňuje presné opravy v prípade, že dôjde k jej poškodeniu. Za opravu zodpovedajú nadmieru efektívne opravné mechanizmy v podobe enzýmov, ktoré sa aktivujú okamžite po poškodení, často v priebehu pár hodín. Rovnako dôležité sú aj antioxidanty, ktoré sa podieľajú na obrane proti voľným radikálom, ktoré vznikajú bezprostredne po poškodení. Najdôležitejším prvkom je mangán, ktorý chráni bielkoviny nevyhnutné pre fungovanie všetkých životne dôležitých organel. Navyše majú bunkovú stenu, ktorá ich chráni pred ppsobenim škodlivej radiácie aj pred stavom dehydratácie.
Kde sa rádiofily nachádzajú?
Nájsť by sme ich mohli v jadrových reaktoroch a ich okolitom prostredí, ale aj na povrchu vesmírnych lodí a čo je najviac prekvapivé – v púšťach a suchých oblastiach.
Treba o nich vedieť, že sú odolné aj voči suchu, dokážu prežiť vo vákuu a znesú aj UV či kozmické žiarenie.
Využitie rádiofilov
Ich význam môžeme uplatniť v biotechnológiach a medicíne pri vývoji protiradiačných liekov a ochranných látok či pomôcok. Využívajú sa aj na výskum mechanizmov opravy DNA ako potenciálna protirakovinová terapia.
Používajú sa aj pri čistení rádioaktívnych miest. K dispozícii sú dokonca geneticky upravené D. radiodurans, ktoré prešli testom rozkladu toxických odpadových látok v oblastiach jadrových havárií (napr. Černobyľ alebo Fukushima).
Astrobiológia
V neposlednom rade môžu slúžiť ako modelový organizmus pre štúdium života vo vesmíre – schopnosť prežiť na iných planétach či počas cestovania vesmírom.
Ďalšie organizmy schopné prežiť vysoké dávky rádioaktívneho žiarenia
Po havárii v Černobyle vedci objavili čierne riasy a baktérie prosperujúce na stenách reaktora. Tieto organizmy využívajú melanín na premenu žiarenia na energiu – podobne ako rastliny využívajú slnečné svetlo. V silne kontaminovaných zónach ako je Černobyľ zaznamenali aj prítomnosť silne radiofilných húb.
Huby obsahujú melanín, ktorý im umožňuje „absorbovať“ žiarenie a využívať ho ako zdroj energie (rádio-syntéza).
