Pôvod peňazí? Nová teória hovorí o ich vzniku kvôli diaľkovému obchodu
Dve najčastejšie akceptované teórie o pôvode peňazí sú komoditná teória a chartalistická teória. Obe však majú svoje nedostatky, pričom v posledných rokoch získava čoraz väčšiu podporu práve chartalistická teória.
Nová štúdia archeológa Dr. Mikaela Fauvelleho, publikovaná v časopise Journal of Archaeological Method and Theory, však navrhuje tretí prístup, ktorý skúma externé faktory, aby lepšie vysvetlil vznik peňazí v predštátnych spoločnostiach.
Doteraz existovali dve hlavné teórie o vzniku peňazí. Prvá, komoditná teória, tvrdí, že peniaze boli vytvorené na uľahčenie výmeny tovarov medzi členmi jednej komunity. Táto teória vychádza z predpokladu, že výmena jedného tovaru za druhý (barter) je neefektívna, pretože obchodník nikdy nemá istotu, že druhá strana vlastní požadovaný tovar alebo ho chce vymeniť. Peniaze túto neistotu odstraňujú.
Táto teória však čelí kritike, pretože etnografické a historické štúdie ukazujú, že čisto barterové systémy boli zriedkavé a väčšina tradičných spoločností využívala výmenné siete založené na dôvere a oneskorenej reciprocite.
Druhá teória, chartalistická, zdôrazňuje úlohu peňazí ako účtovnej jednotky a tvrdí, že peniaze boli zavedené štátom na uľahčenie daní, výberu tribútov a financovania vojen. Táto teória však zlyháva pri skúmaní predštátnych spoločností, ktoré nepoznali dane ani tributy.
Tieto dve teórie sa často prezentujú ako protichodné. Nemusia však byť navzájom exkluzívne a navyše majú tendenciu vnímať peniaze rovnakým spôsobom ako dnes – ako prostriedok výmeny, účtovnú jednotku, štandard hodnoty a uchovávateľa hodnoty.
Dr. Fauvelle však predkladá dôkazy podporujúce novú teóriu, tzv. teóriu obchodných peňazí (Trade Money Theory). Tvrdí, že peniaze nevznikli ako riešenie problémov s barterom v rámci komunity, ale ako nástroj na uľahčenie diaľkového obchodu medzi neznámymi obchodníkmi, ktorí nemohli využívať dôverné vzťahy a oneskorenú reciprocitu.
Na podporu tejto teórie skúmal peňažné systémy dvoch predštátnych spoločností: škrupinové korálky v západnej Severnej Amerike a bronzové peniaze v Európe, pretože obe sú dobre zdokumentované a obsahujú dôkazy o rozsiahlych obchodných sieťach dávno pred vznikom prvých štátov.
V západnej Severnej Amerike používalo množstvo domorodých kultúr škrupinové korálky ako platidlo po tisíce rokov pred príchodom Európanov. Európski prieskumníci a kolonisti zaznamenali, že tieto korálky sa používali na uľahčenie diaľkového obchodu, ako aj pri každodenných transakciách.
Obchodné siete sa tiahli od Tichého oceánu až po rieku Mississippi a niekedy vyžadovali tisíce kilometrov cestovania. Obchodníci museli prechádzať viacerými jazykovými, sociálnymi a politickými hranicami, kde sa nemohli spoliehať na reciprocitu alebo osobnú dôveru. Keď prišli do cudzích komunít, potrebovali spoločnú hodnotovú jednotku, akou boli práve škrupinové korálky.
Podobne v Európe doby bronzovej mohla túto úlohu zohrávať bronzová a medená mena. Skalné maľby v Škandinávii zobrazujú kuželinové klobúky, vozy a volské kože v tvare ingotov, čo naznačuje, že obchodníci cestovali naprieč Európou.
Mnohé bronzové artefakty a ingoty v tomto období pochádzali len z niekoľkých vybraných oblastí – napríklad Britských ostrovov, Álp a Stredomoria – čo si vyžadovalo rozsiahly diaľkový obchod.
Na uľahčenie tejto výmeny nemohli obchodníci spoliehať na jednoduchý barterový systém. Preto boli potrebné predmety so štandardizovanou hodnotou. Štúdie ukázali, že veľkosť a rozmery bronzových ingotov, prsteňov a sekier boli štandardizované, čo umožňovalo ich použitie ako formy peňazí akceptovanej v rôznych kultúrach a regiónoch.
Tieto peňažné systémy, ktoré sa pôvodne vyvinuli na externý obchod na veľké vzdialenosti, sa pravdepodobne postupne dostali aj do vnútorných ekonomík, kde začali slúžiť na výmenu, dane a tributy.
Dr. Fauvelle zdôrazňuje, že používanie peňazí v diaľkovom obchode zvýšilo efektivitu výmenných systémov a pravdepodobne podporilo väčšiu regionálnu interakciu. To mohlo viesť k hromadeniu bohatstva v rukách regionálnych elít, podobne ako to vidíme v starovekej Kalifornii, kde sa na pobreží a ostrovoch formovali náčelnícke spoločnosti.
Fauvelle verí, že podobné procesy sa mohli odohrávať aj v iných častiach sveta, napríklad v Mezoamerike alebo na Pacifických ostrovoch, a že ďalší výskum by mohol priniesť viac dôkazov o tomto fenoméne.
„Cieľom tejto štúdie bolo navrhnúť možný spôsob, akým sa mohli peniaze vyvinúť mimo štátnej kontroly a zdaňovania,“dodáva Fauvelle. „Vidíme, že mnohé tradičné predštátne spoločnosti používali peniaze na obchodovanie – táto štúdia naznačuje, že diaľkový obchod mohol byť jedným z hlavných dôvodov ich vzniku.“
