Prečo nám časom zachutí horká káva? Vedci možno konečne našli odpoveď
Chuťové preferencie nie sú nemenné. Jedlá a nápoje, ktoré sme kedysi odmietali, sa môžu postupne stať našimi obľúbenými. Tento jav pritom nemusí súvisieť iba so zvykom, ale aj s tým, ako mozog spracúva informácie prichádzajúce z tráviaceho systému.
Vedci z Kalifornskej univerzity v San Franciscu objavili dopamínovú dráhu, ktorá môže vysvetľovať, ako sa učíme obľubovať určité chute. Výsledky výskumu publikovali vo vedeckom časopise Nature.
Črevá posielajú mozgu dôležité signály
Dopamín je chemická látka, ktorá sa podieľa na motivácii, učení a spracúvaní odmien. Vedci sa doteraz zameriavali najmä na jeho rýchle uvoľňovanie pri príjemných zážitkoch.
Nový výskum však skúmal pomalší mechanizmus, ktorý reaguje na živiny po ich prijatí do tráviaceho systému.
Výskumníci podávali myšiam priamo do žalúdka cukrovú vodu alebo výživnú tekutinu a sledovali aktivitu ich mozgu. Výraznú a dlhšie trvajúcu dopamínovú reakciu zaznamenali v oblasti nazývanej bazolaterálna amygdala, ktorá sa podieľa na učení a spracúvaní emócií.
Mozog sa dokáže naučiť obľubovať nové chute
Vedci následne skúmali, či objavená dráha skutočne ovplyvňuje potravinové preferencie.
Keď jej činnosť u myší prerušili, zvieratá síce naďalej normálne prijímali potravu, no nedokázali si vytvoriť naučenú obľubu novej chuti spojenej s príjmom kalórií.
Naopak, umelá aktivácia dopamínovej dráhy spôsobila, že si myši obľúbili aj chuť, ktorá im neposkytovala žiadnu energetickú odmenu.
Podobné reakcie vedci zaznamenali aj pri analýze mozgových vyšetrení ľudí. Zaujímavosťou bolo, že aktivita sa výraznejšie prejavovala v ľavej časti skúmanej oblasti mozgu.
Objav môže pomôcť meniť stravovacie návyky
Výsledky naznačujú, že mozog sa učí spájať určité chute s následnými účinkami prijatej potravy. V prípade kávy by tak mohol zohrávať úlohu aj povzbudzujúci účinok kofeínu, vďaka ktorému nám jej horkosť postupne začne viac vyhovovať.
Vedci predpokladajú, že lepšie pochopenie tohto mechanizmu by mohlo v budúcnosti pomôcť pri ovplyvňovaní potravinových preferencií.
Skúmať by sa mohla aj možná súvislosť s liekmi zo skupiny GLP-1, ktoré ovplyvňujú chuť do jedla. Ich pôsobenie na novoobjavenú dopamínovú dráhu však zatiaľ nebolo preukázané.
Výskum tak prináša nový pohľad na to, prečo sa naše chute menia a ako spolu komunikujú tráviaci systém a mozog.
