Roztrasený novinár Toyohiro Akiyama sa stal prvým Japoncom vo vesmíre – ako sa tam vôbec dostal?
V roku 1990 si roztrasený Japonec pritisol tvár k malému okrúhlemu okienku svojho vesmírneho modulu a z výšky 350 kilometrov sledoval svoj domov. Pohľad, ktorý sa mu naskytol, bol úplne iný než z povrchu – zdalo sa, že krajina je pokrytá zelenou prikrývkou ako mach. Ostrov Hokkaidó vraj vyzeral ako „lahodná masa rias“. Takto opísal svoje dojmy Toyohiro Akiyama – obyčajný novinár s mimoriadne zaujímavým príbehom, v ktorom sa prepojili médiá, politika aj prestíž medzi národmi.
Neúspešné pokusy Japonska o cestu do vesmíru
Úsilie vyslať svojich ľudí do vesmíru začalo v Japonsku už koncom 80. rokov. Bez vlastnej technológie a odborných znalostí to však bola pomerne náročná úloha, a tak sa japonská vesmírna agentúra obrátila s prosbou o pomoc na americký raketoplán. Všetky možné príležitosti však v roku 1986 zmarila katastrofa Challengeru, ktorá zastavila misie s ľudskou posádkou – a tým aj časť japonských ambícií.
Pomalý posun amerických vesmírnych iniciatív Japoncov frustroval. Ich hlad po ceste do vesmíru bol taký obrovský, že sa Tokijský vysielací systém (Tokyo Broadcasting System, TBS) chopil príležitosti na opačnej strane sveta. V tom čase tiež začal Sovietsky zväz predávať lety do vesmíru – a tak odvážna televízia zorganizovala jeden z najväčších reklamných kúskov vo svojej histórii. Na palubu štvorročnej vesmírnej stanice Mir vyslala svojho novinára a za 12 miliónov dolárov si priniesla také obrovské zvýšenie sledovanosti, ktoré doslova mierilo ku hviezdam.
Toyohiro Akiyama letel do vesmíru 2. decembra 1990 na palube rakety Sojuz TM-11 spolu s veliteľom misie Viktorom Afanasievom a palubným inžinierom Musom Manarovom. Tento deň sa zapísal do histórie, pretože Japonec sa stal prvým obyčajným mužom medzi pilotmi, vedcami či inžiniermi, ktorý sa dostal na vesmírnu misiu.
Bol to tiež prvý moment, keď vesmírna agentúra predávala miesta na palube lode – a teda prvý krok ku komercializácii vesmíru. Raketu zdobili logá japonských sponzorov vrátane farmaceutickej spoločnosti, výrobcu hygienických vložiek či karaoke vybavenia, ktorých posolstvá sa niesli až na odpaľovaciu rampu.
Prvotné však nadšenie vystriedalo sklamanie
Aj keď tento úspech oslavoval takmer celý národ, japonská vláda bola hrdá a sklamaná zároveň. Očakávala, že česť cestovať do vesmíru pripadne národnej vesmírnej agentúre, a nie súkromnému vysielateľovi. Navyše, Akiyamova voľba sovietskej kozmickej lode pošramotila ich dlhoročné partnerstvo s NASA a stala sa politicky nepríjemna. Západné médiá zosmiešňovali japonského „vesmírneho turistu“.
Veľký príbeh nebol od začiatku jasný
Napriek všetkým ponižujúcim správam sa Akiyamova cesta začala – prísnym výberovým procesom. 163 zamestnancov televízie podalo svoju žiadosť o cestu do vesmíru, z ktorých vyčlenili dvoch finalistov – 26-ročnú kameramanku Ryoko Kikuchi a 48-ročného vedúceho redakcie Toyohira Akiyamu s nabitým rozvrhom a neodolateľnou túžbou po cigaretách. Kikuchi však musela pre zdravotné problémy odstúpiť, a tak mužovi v strednom veku pristála na pleciach obrovská zodpovednosť – multimiliónová investícia TBS.
Tokyo Broadcasting System vysielal verejnosti videá, v ktorých Akiyama absolvoval svoj namáhavý výcvik vo Výcvikovom stredisku kozmonautov Jurija Gagarina v Moskve. Splniť náročné štandardy Sovietov bolo mimoriadne ťažké – neskôr Akiyama na obežnej dráhe priznal, že po roku a pol prísnej prípravy nemal úplne tie správne vedomosti.
„Aj keď som sa učil, veľa som si toho nezapamätal. Necítil som sa byť skutočným kozmonautom.“
Cítil, že ako novinár nebol pripravený na technickú stránku letu, nerozumel všetkému, čo robí, a navyše trpel aj silnou nevoľnosťou.
Vesmírna choroba, ktorá nemala konca
Akiyama počas väčšiny osemdňového letu bojoval s nepríjemnou nevoľnosťou. Jeden z jeho kolegov sa dokonca vyjadril, že ešte „nikdy nevidel človeka toľko zvracať“. Tuhý fajčiar musel navyše počas prípravy drasticky znížiť prísun nikotínu (fajčil štyri krabičky denne) a nakoniec úplne prestať. Napriek tomu sa na obežnej dráhe jeho túžba po cigarete vynárala čoraz viac.
Denne vysielal z vesmírnej stanice, opisujúc svoj život v koži neochotného astronauta, ale aj informácie o experimentoch so zelenými rosničkami pre školákov:
„Tučné japonské žaby vo vesmíre milujú pocit beztiaže. Chudé japonské žaby sa správajú, akoby sa radšej vrátili do Jokohamy,“
snažil sa zavtipkovať Akiyama.
Ani agresívna marketingová kampaň však nepomohla nadšenej reakcii predstaviteľov TBS a ambiciózne ciele vysielať natrvalo pomaly upadali do zabudnutia. Do polovice týždňa od prvého vysielania sledovanosť výrazne klesla. Po ôsmich úmorných dňoch sa Toyohiro Akiyama opäť vrátil na Zem – a keď vystúpil z návratovej kapsuly, jeho prvé želanie bolo pivo a cigareta.
Po ukončení novinárskej kariéry v roku 1995 sa stal ekologickým farmárom v prefektúre Fukušima. Po jadrovej katastrofe bol nútený toto miesto opustiť. Jeho ďalšie kroky smerovali na akademickú pôdu Kjótskej univerzity umenia a dizajnu, kde od roku 2011 pôsobil ako profesor so špecializáciou na poľnohospodárstvo.
Záver
Akiyama sa vznášal na palube ruskej vesmírnej stanice Mir ako prvý Japonec vo vesmíre. Hoci nebol astronaut, ale povolaním novinár Tokijského vysielacieho systému (TBS), stal sa prvým civilistom, ktorý letel na palube komerčnej vesmírnej misie, a zároveň prvým novinárom, ktorý podával správy priamo z vesmíru. Jeho príbeh poznajú mnohí – a dnes medzi nich patríte aj vy.
