Skúsenosti žien s mužmi, ktorí sa správali ako prerastené deti

Žijeme v dobe, kde sa od žien očakáva stopercentný výkon v práci, dokonale uprataná domácnosť a nekonečná trpezlivosť. Čo sa však stane, keď sa pozrieme na druhú stranu barikády? Často tam narazíme na fenomén „večných chlapcov“, ktorí si pletú partnerku s druhou matkou a vlastnú agresiu považujú za prejav maskulinity.

Zatiaľ čo ženské emócie sú okamžite nálepkované ako hystéria, mužské výbuchy hnevu kvôli banalitám spoločnosť ticho toleruje. Je načase prestať zatvárať oči pred dvojitým metrom, alibizmom pri výchove detí a nereálnymi nárokmi mužov, ktorí sami na sebe odmietajú pracovať.

Dvojitý meter na emócie

Často sa stretávam s tým, že mužské výbuchy hnevu okolie toleruje ako niečo „chlapské“, hoci sú úplne cez čiaru. Hneď ako prejaví emócie žena, okamžite je „dramatická“.

Alibizmus pri starostlivosti o dieťa

Nechápem otcov, ktorí sa vyhýbajú prebaľovaniu vlastného dieťaťa. Je to aj tvoj potomok, tak sa k tomu postav čelom. Vyhovárať sa na to, že je to „hnusné“ alebo že ide o „ženskú prácu“, je strašne detinské.

Nereálne nároky

Môj bratranec je v tomto expert. Neustále sa sťažuje, že si nevie nájsť priateľku, no jeho nároky na vzhľad sú extrémne vysoké. Chce krásku s dlhými nohami, dokonalým telom, veľkými perami a krásnymi očami, múdru, láskavú, vtipnú, no sám na sebe nepracuje a stále žije u mamy v detskej izbe.

Útek k obrazovke pred realitou

Hry mám rada, ale ak niekto dokáže presedieť celý deň pri konzole a vybuchne, keď ho partnerka poprosí o pomoc s nákupom, niečo je v neporiadku. Domácnosť nie je hotel, kde sa o všetko postará personál.

Agresia ako komunikačný nástroj

Fascinuje ma, koľko mužov považuje za normálne trieskať vecami alebo kričať kvôli úplnej banalite. Videla som chlapa rozbiť televízor len preto, že mu nevyšiel tip v stávke. Spoločnosť často označuje ženy za tie „emocionálne“, ale ešte som nevidela ženu urobiť takúto scénu kvôli malichernosti.

Chronické obviňovanie okolia

Poznala som muža, ktorý za každý neúspech vinil niekoho iného – šéfa, ex-priateľku alebo kamaráta. Nikdy si nepriznal, že za jeho problémy môže vlastný prístup. Toto neustále fňukanie a hľadanie vinníka je presne to, čo robia deti, keď rozbijú vázu a ukážu prstom na mačku.

Útek k mamičke

Nič neničí vzťah viac, ako keď muž beží za mamou hneď, ako sa doma vyskytne prvý konflikt. Namiesto toho, aby situáciu vyriešil s partnerkou ako dospelý človek, utečie k rodičom. Takýto muž zostáva navždy dieťaťom, ktoré potrebuje, aby zaňho niekto iný vybojoval jeho bitky.

Slušnosť k žene ako prejav slabosti

Niekedy len krútim hlavou nad tým, keď muži považujú láskavosť k vlastnej partnerke za prejav slabosti. Akoby sa báli, že ich jeden úprimný kompliment alebo pomoc v domácnosti pripraví o členstvo v klube „alfasamcov“. Pritom najväčší frajer je ten, pri ktorom žena kvitne.