Umelá inteligencia spotrebúva veľké množstvo vody. Solárna a veterná energia môžu problém zmierniť
Za každou otázkou položenou umelej inteligencii stojí fyzická infraštruktúra ukrytá v obrovských dátových centrách. Výkonné procesory produkujú množstvo tepla, potrebujú elektrinu a v niektorých prípadoch aj vodu na chladenie. S prudkým rozvojom AI sa preto čoraz častejšie objavuje otázka, akú záťaž predstavuje pre vodné zdroje.
Odpoveď nie je taká jednoduchá, ako môžu naznačovať tvrdenia šíriace sa internetom. Spotreba vody sa výrazne líši podľa technológie, lokality, počasia aj spôsobu výroby elektriny. V oblastiach s dostatkom vody nemusí predstavovať zásadný problém, no v regiónoch pravidelne postihovaných suchom môže byť situácia úplne iná.
Koľko vody vlastne spotrebuje AI?
V Spojených štátoch spotrebovali chladiace systémy dátových centier v roku 2023 podľa odhadov približne 66 miliárd litrov vody. V celonárodnom meradle išlo o menej než jedno percento celkovej spotreby.
S rastúcim počtom dátových centier však môže číslo výrazne stúpnuť. Jedna z prognóz počíta s tým, že do roku 2030 by americké dátové centrá mohli ročne spotrebovať približne 731 až 1 125 miliárd litrov vody.
Do podobných výpočtov sa pritom nezapočítava iba voda použitá priamo na chladenie serverov. Významná časť súvisí s výrobou elektrickej energie, ktorú dátové centrá potrebujú.
Tepelné elektrárne využívajú vodu pri svojich chladiacich procesoch, zatiaľ čo solárne a veterné zdroje jej pri samotnej prevádzke potrebujú podstatne menej. Prechod na tieto zdroje energie by preto mohol nepriamo znížiť aj vodnú stopu umelej inteligencie.
Rozhoduje aj to, kde dátové centrum stojí
Rovnaké dátové centrum môže predstavovať úplne inú záťaž v oblasti bohatej na vodu než v regióne, ktorý pravidelne zápasí so suchom.
Výskumníci preto upozorňujú, že nové centrá by sa mali budovať s ohľadom na miestne vodné zdroje, klimatické podmienky aj dostupnosť obnoviteľnej energie. Kombinácia vhodnej lokality a ďalších opatrení by podľa jednej analýzy mohla znížiť budúcu vodnú stopu AI až o 86 percent.
Táto otázka je aktuálna napríklad v amerických štátoch Arizona či Nové Mexiko, kde nedostatok vody vyvoláva obavy obyvateľov z ďalšieho rozširovania dátových centier.
Nové servery už dokážu chladiť efektívnejšie
Mení sa aj samotná technológia. Staršie dátové centrá často ochladzovali vzduch v celých priestoroch a využívali systémy, pri ktorých sa časť vody odparovala.
Moderné centrá určené pre AI čoraz častejšie využívajú kvapalinové chladenie priamo pri procesoroch. Chladiaca kvapalina cirkuluje v uzavretom okruhu, odoberá teplo zo zariadení a následne sa opätovne ochladzuje. Voda sa tak nemusí neustále dopĺňať.
Vyvíjajú sa aj ďalšie riešenia vrátane ponorenia hardvéru priamo do špeciálnej chladiacej kvapaliny. Novšie procesory navyše dokážu pracovať pri vyšších teplotách, čo môže za vhodných podmienok ďalej znižovať potrebu vodného chladenia.
Problém nemá iba jedno riešenie
Vodná stopa AI bude do veľkej miery závisieť od toho, ako rýchlo budú dátové centrá pribúdať, kde ich firmy postavia, akú elektrinu budú využívať a akým spôsobom budú chladiť svoje zariadenia.
Samotné dátové centrá dnes v celkovom objeme nespotrebujú toľko vody ako napríklad poľnohospodárstvo. Ich koncentrácia v suchých oblastiach však môže výrazne zaťažiť miestne zdroje.
Rast umelej inteligencie preto nemusí automaticky znamenať obrovský nárast spotreby vody. Rozhodujúce bude najmä to, aké technológie a energetické zdroje budú nové dátové centrá využívať a kde na svete vzniknú.
