Šváby majú kolektívnu pamäť. Vedci odhalili fascinujúci mechanizmus ich správania
Keď sa povie pamäť, väčšina ľudí si predstaví schopnosť jednotlivca uchovávať si informácie. Vedci teraz zistili, že niečo podobné môže fungovať aj na úrovni celej skupiny. Nový výskum ukazuje, že šváby si nevytvárajú spoločnú „pamäť“ preto, že by si každý jedinec niečo zapamätal, ale vďaka vzájomným sociálnym interakciám.
Skupina sa rozhodne a svoje rozhodnutie nemení
Šváby prirodzene vyhľadávajú tmavé a vlhké úkryty, ktoré im poskytujú ochranu. Vedci preto pripravili experiment s dvoma rovnakými úkrytmi. Jediný rozdiel bol v osvetlení – jeden pôsobil pre šváby tmavšie a bol pre ne atraktívnejší.
Najprv sa väčšina jedincov presunula do vhodnejšieho úkrytu. Následne však výskumníci podmienky zmenili a osvetlenie medzi oboma miestami vymenili. Úkryt, ktorý bol pôvodne najlepšou voľbou, sa zrazu stal menej priaznivým.
Osamelé šváby odišli, skupiny zostali
Ak bol šváb v úkryte sám, zvyčajne sa po zmene svetelných podmienok presunul na lepšie miesto. Úplne inak sa však správali väčšie skupiny.
Keď už bolo na jednom mieste usadených dostatok švábov, zostali tam aj napriek tomu, že vedľa nich vznikol vhodnejší úkryt. Zdá sa, že prítomnosť ostatných jedincov bola pre skupinu dôležitejšia než samotná zmena prostredia.
Pamäť nevzniká v hlave jednotlivca
Vedci sa domnievajú, že nejde o klasickú pamäť jednotlivých švábov. Každý jedinec má totiž prirodzenú tendenciu zostať tam, kde odpočíva viac ďalších švábov. Keď sa na jednom mieste zhromaždí dostatočne veľká skupina, tento sociálny efekt začne prevažovať nad signálmi z okolitého prostredia.
Výsledkom je jav, ktorý vedci označujú ako kolektívnu pamäť. Neexistuje žiadny šváb, ktorý by si „pamätal“ pôvodné rozhodnutie, no celá skupina sa správa tak, akoby spoločnú spomienku mala.
Potvrdili to aj počítačové simulácie
Rovnaký výsledok priniesli aj počítačové modely. Virtuálne šváby dostali iba dve jednoduché pravidlá – uprednostňovať tmavší úkryt a zdržiavať sa tam, kde sa už nachádza viac ostatných jedincov.
Aj bez akejkoľvek naprogramovanej pamäte sa skupiny správali rovnako ako skutočné šváby. Vedci preto predpokladajú, že podobný princíp môže fungovať aj u ďalších živočíchov, ktoré prijímajú rozhodnutia spoločne. Týkať sa to môže napríklad mravcov, včiel, rýb, vtákov či dokonca ľudí. Výskum tak naznačuje, že kolektívna pamäť nemusí byť uložená v mozgu jednotlivca, ale môže vzniknúť zo samotných vzťahov medzi členmi skupiny.
