Tieto bobule boli v USA zakázané takmer 100 rokov: dnes ich odborníci označujú za superpotravinu
Čierne ríbezle patria v severnej Európe k bežným plodinám a nájdeme ich v záhradách, sadoch aj v spracovaných výrobkoch. V Spojených štátoch ich však ochutnalo len minimum ľudí. Dôvodom nie je chuť ani dostupnosť, ale historický zákaz, ktorý na celé generácie ovplyvnil americké stravovanie.
Tieto bobule sú dnes považované za mimoriadne výživné a využívajú sa v džemoch, sirupoch, nápojoch či dezertoch. Napriek tomu sa v USA dodnes nestali bežnou súčasťou jedálnička.
Kedysi obľúbené medzi farmármi
Čierne ríbezle sa do Ameriky dostali už v 17. storočí spolu s európskymi prisťahovalcami. Postupne si získali popularitu najmä medzi ovocinármi na severovýchode krajiny. Farmári ich pestovali vo veľkom a v niektorých oblastiach patrili k dôležitým plodinám.
Na prelome 19. a 20. storočia však prišiel zlom, ktorý ich osud dramaticky zmenil.
Hrozba pre lesy a zásah štátu
V Spojených štátoch sa začala šíriť hubová choroba ohrozujúca borovicové lesy, ktoré mali zásadný význam pre drevársky priemysel. Odborníci zistili, že choroba sa nešíri priamo medzi stromami, ale využíva medzičlánok – kríky z rodu Ribes, kam patria aj čierne ríbezle.
Americké úrady preto zvolili radikálne riešenie. V roku 1911 zakázali pestovanie, predaj aj prepravu týchto bobúľ a existujúce porasty začali systematicky likvidovať. Zákaz sa týkal aj príbuzných druhov, ako sú egreše či červené ríbezle.
Prečo Európa problém nemala
Riziko sa viazalo najmä na konkrétny druh borovíc, ktoré sa v Európe bežne nepestujú. Preto sa v krajinách ako Nórsko či ďalšie časti severnej Európy podobné opatrenia nikdy nezaviedli a čierne ríbezle zostali bežnou súčasťou poľnohospodárstva aj kuchyne.
Zákaz padol, no bobule sa nevrátili
Americký zákaz bol formálne zrušený v 60. rokoch minulého storočia. Napriek tomu sa čierne ríbezle do amerických záhrad a obchodov nevrátili vo veľkom. Niektoré štáty povolili ich pestovanie až v 21. storočí a dodnes existujú regióny s obmedzeniami.
Výsledkom je, že väčšina Američanov čierne ríbezle nikdy neochutnala a nepozná ich chuť ani využitie.
Odborníci vyzývajú: jesť ich viac
V Európe a najmä v severských krajinách odborníci upozorňujú, že ide o cenný zdroj živín, ktorý je stále nedostatočne využívaný. Čierne ríbezle sa dajú pestovať aj v chladnejších oblastiach a majú široké možnosti spracovania – od čerstvej konzumácie až po nové funkčné potraviny.
Výskumníci sa dnes snažia vyšľachtiť odrody vhodné aj na priamu konzumáciu, podobne ako jahody či maliny.
Prečo sú čierne ríbezle také cenné
Tieto bobule obsahujú vysoké množstvo vitamínu C a prírodných farbív, antokyanínov. Výskumy ukazujú, že ich pravidelná konzumácia môže prispievať k ochrane srdca a ciev, podporovať pamäť a pomáhať pri regenerácii organizmu.
Aj preto sa čierne ríbezle čoraz častejšie spomínajú ako potenciálna „zabudnutá superpotravina“, ktorá má šancu zažiť návrat, aspoň mimo Spojených štátov.
