Úlohou psov bolo neúnavne behať v kruhu – takto slúžili kedysi ľuďom!
Po stáročia sa chudobní ľudia spoliehali pri varení jedla na pomoc psov. Nemyslíme však so zbavovaním sa zvyškov. Kedysi existovalo zariadenie, ktoré vyzeralo ako bežecké koleso pre škrečkov, aké poznáme dnes. Používali sa vyšľachtené psy s krátkymi nohami, ktoré v ňom museli behať celé hodiny a ním udržiavať horúcu ražeň.
Išlo o pracovné psy, ktoré si ale nemohli užívať čerstvý vzduch. Ich práca bola náročná ako po fyzickej stránke, tak aj po psychickej. Neraz ich majitelia poháňali hodením horúceho uhlíka do kolesa. Táto prax bola využívaná až do roku 1900, kedy boli psy nahradené modernými strojmi a práve toto plemeno následne vyhynulo.
Psy na ražni pracovali v horúcich kuchyniach
Anglická kuchyňa z 16. storočia sa typicky skladala z otvoreného ohniska, ktoré zaberalo takmer jednu stenu miestnosti, a železného kotla alebo kanvice, ktorý visel nad ohňom na ohrievanie vody. V ohnisku sa zvyčajne otáčal ražeň na pečenie mäsa a nad ním sa otáčalo veľké koleso. Toto koleso poháňal malý pes, ktorý bežal na mieste. Desivá predstava, však?
Psy boli unavené a nešťastné
Jeden muž ich opísal ako nesmierne škaredé – s dlhým telom, krivými nohami a nemilým výrazom tváre. Neboli to psy, ktoré by šťastne krútili chvostom a niet sa čo čudovať – boli nútení celé hodiny pracovať v horúčave s provokujúcou vôňou mäsa, ktoré nebolo určené im.
Pýtate sa prečo používali ľudia psov? Odpoveď je jednoduchá – sluhu si nemohli z finančného hľadiska dovoliť.
Boli špeciálne vyšľachtené
Dôležité bolo, aby disponovali dvomi základnými vlastnosťami – mali byť schopní behať celé hodiny bez prestávky a museli mať takú veľkosť, aby sa pohodlne zmestili do krútiaceho sa kolesa. Výsledkom týchto podmienok boli malí psy so zavalitými nohami a silným telom. V snahe o dosiahnutie želaného vzhľadu sa však vyskytli aj jedince s nepríjemných deformáciami.
Bohatí zachytili svojich domácich miláčikov na portrétoch
Psy mali v spoločnosti aj iné využitie. Tie, ktoré mali viac šťastia a dokázali sa lepšie narodiť, slúžili ako domáci miláčikovia u bohatých ľudí, ktorí ich zasypávali luxusom väčším ako mali spomínaní chudobní ľudia.
Tieto psy sa stali dôležitými rekvizitami v renesančných portrétoch, symbolmi lojality a poslušnosti, ako aj bohatstva. Pes na obraze má slúžiť jasnému účelu – humanizovať svojho pána a posilniť jeho moc.
Psy boli posielané na „samovražedné misie“ s mandragorami
Koreň mandragory kedysi figuroval ako prominentný liečebný prostriedok na množstvo chorôb. Hovorilo sa o nich, že sú ale aj veľmi nebezpečné, hlavne v čase zberu, preto sa na ich vyberanie zo zeme používali špeciálne vycvičené psy. Koreň sa priviazal lanom psovi okolo krku a v dostatočnej vzdialenosti pred neho sa umiestnilo chutné jedlo. Pes sa pri ťahaní udusí, no v tom čase to považovali za malú cenu.
V 19. storočí boli psy používané aj na uľahčenie práce krajčírok
Vynašli sa stroje, vďaka ktorým mohli psy mútiť maslo, prať oblečenie alebo poháňať šijací stroj a tým šetriť ruky a zdravie ľudí. Našťastie sa tieto inovatívne stroje nestali obľúbenými a nehumánna práca psov sa zrušila.
