Zaujímavosti ku káve, ktoré ti rozšíria obzory #2348 – strach z piatka trinásteho má nezvyčajné pomenovanie a farba očí čiernych mačiek nie je náhodná

Niektoré povery a tradície považujeme za také samozrejmé, že sa málokedy zamyslíme nad tým, odkiaľ vlastne pochádzajú. Piatok trinásteho napríklad vôbec nie je symbolom nešťastia vo všetkých krajinách a typická farba očí čiernych mačiek má zase svoje biologické vysvetlenie. V dnešných zaujímavostiach sa pozrieme aj na pôvod škandinávskeho pomenovania soboty, nezvyčajné tradície spojené s duchmi v Kambodži a na výskum, ktorý sledoval rozdiely medzi skorým a neskorším vstávaním.

Fakt č. 1: Sobota 

Názvy dní v týždni majú často veľmi starý pôvod a dokážu prezradiť niečo aj o živote našich predkov. Pekným príkladom je sobota v niektorých škandinávskych jazykoch. Vo švédčine sa nazýva lördag, v nórčine lørdag a podobné pomenovania možno nájsť aj v ďalších severských jazykoch.

Ich pôvod siaha k staroseverskému slovu laug, ktoré súviselo s kúpeľom či umývaním. Pomenovanie soboty sa preto dá voľne interpretovať ako „deň kúpeľa“ alebo „deň umývania“.

Súvisí to s tradíciou pripisovanou Vikingom a ďalším obyvateľom stredovekej Škandinávie, ktorí mali práve sobotu vyhradenú na pravidelné umývanie a osobnú hygienu. Hoci máme Vikingov často zafixovaných ako drsných bojovníkov, archeologické nálezy hrebeňov, pinziet a ďalších hygienických pomôcok naznačujú, že starostlivosť o vzhľad a čistotu pre nich nebola zanedbateľná.

Táto tradícia zanechala stopu priamo v jazyku. Aj po mnohých stáročiach tak škandinávske pomenovanie soboty nepriamo pripomína deň, keď sa ľudia umývali a pripravovali na ďalší týždeň.

Fakt č. 2: Strach z piatka trinásteho 

Pre množstvo ľudí je piatok trinásteho symbolom smoly. Obavy spojené s týmto dátumom sú natoľko známe, že pre ne vzniklo aj mimoriadne dlhé pomenovanie – friggatriskaidekafóbia. Spája meno severskej bohyne Frigg, s ktorou súvisí pomenovanie piatka, grécke označenie čísla trinásť a slovo phobos, teda strach.

Zaujímavé však je, že spojenie piatka a čísla 13 vôbec nie je univerzálnou predstavou o nešťastí. V rôznych kultúrach sa za problematické považujú iné dni aj čísla.

V Taliansku napríklad tradične vyvoláva väčšie obavy piatok sedemnásteho. Číslo 17 možno rímskymi číslicami zapísať ako XVII. Jeho písmená sa dajú preskladať na latinské VIXI, teda „žil som“. Tento výraz sa objavoval aj na náhrobných nápisoch a možno ho chápať v zmysle „môj život sa skončil“, čo pomohlo vytvoriť negatívne spojenie so sedemnástkou.

A rozdiely pokračujú. V Grécku a v niektorých španielsky hovoriacich krajinách sa tradičná povera viaže skôr na utorok trinásteho než na piatok. To, čo teda jeden človek považuje za mimoriadne nešťastný dátum, môže byť pre človeka z inej kultúry úplne obyčajným dňom.

Fakt č. 3: Čierne mačky 

Čierna srsť a žiarivo žlté oči vytvárajú nápadný kontrast, ktorý si pri čiernych mačkách všimne takmer každý. Nie je to však iba estetická náhoda. Farbu srsti aj očí ovplyvňuje genetika a množstvo pigmentov, pričom dôležitú úlohu zohráva melanín.

Tmavú farbu srsti vytvára najmä pigment nazývaný eumelanín. Pigmentácia zároveň ovplyvňuje aj dúhovku oka. U čiernych mačiek preto možno často vidieť oči v odtieňoch žltej, zlatej, jantárovej, oranžovej až medenej, hoci niektoré môžu mať aj zelené oči.

Pekným príkladom je plemeno bombajská mačka, ktoré bolo vyšľachtené tak, aby svojím vzhľadom pripomínalo malého čierneho pantera. Typické sú preň lesklá čierna srsť a výrazné zlaté až medené oči.

Mačiatka však prichádzajú na svet s úplne inou farbou očí. Väčšina sa rodí s modrastými očami, pretože pigmentácia dúhovky ešte nie je úplne vyvinutá. Približne medzi štvrtým a ôsmym týždňom sa farba začína meniť a postupne sa objavuje odtieň, ktorý si mačka ponechá v dospelosti. Konečná farba býva ustálená približne vo veku troch až štyroch mesiacov.

Fakt č. 4: Kambodža

Halloween má korene v západných tradíciách a v Kambodži sa v modernej podobe rozšíril najmä medzi mladšími ľuďmi. Kambodžská kultúra však má už dávno vlastné tradície spojené so zosnulými a duchovným svetom.

Najvýznamnejšou z nich je Pchum Ben, budhistický sviatok predkov, ktorý sa podľa lunárneho kalendára koná zvyčajne v septembri alebo októbri. Počas tohto obdobia sa podľa tradičných predstáv môžu duchovia zosnulých vrátiť do sveta živých a navštíviť svojich príbuzných.

Rodiny preto navštevujú pagody a prinášajú jedlo ako obetu a prejav úcty svojim predkom. Sviatok je predovšetkým časom spomínania na zosnulých, rodinných stretnutí a náboženských obradov, nie kambodžskou verziou Halloweenu.

Popri tejto starej tradícii sa však najmä medzi mladými Kambodžanmi objavuje aj západný Halloween. Kostýmy, strašidelné príbehy či večierky tak predstavujú moderný kultúrny vplyv, ktorý existuje vedľa omnoho starších miestnych predstáv o duchoch a zosnulých.

Fakt č. 5: Skoré vstávanie 

Ranné vtáča alebo nočná sova? To, kedy sa človeku najlepšie vstáva a pracuje, ovplyvňuje jeho prirodzený cirkadiánny rytmus, spánkové návyky aj každodenný režim. Jeden výskum z University of Westminster však priniesol zaujímavé pozorovanie týkajúce sa času vstávania a hormónu kortizolu.

Výskumníci sledovali hladinu kortizolu, hormónu, ktorý má dôležitú úlohu pri reakcii organizmu na stres, ale zároveň sa prirodzene podieľa na regulácii bdelosti a energie. Jeho hladina sa bežne mení počas dňa a po zobudení prirodzene stúpa.

V štúdii mali ľudia, ktorí vstávali skôr, ráno vyššie hladiny kortizolu než tí, ktorí vstávali neskôr. Zároveň uvádzali vyššiu mieru aktivity a zaneprázdnenosti počas dňa. To však automaticky neznamená, že skoré vstávanie je zdravšie alebo že z každého človeka urobí produktívnejšieho človeka.

Oveľa dôležitejšie je, koľko a ako kvalitne človek spí. Vstávať skoro po príliš krátkom spánku nie je zdravým spôsobom, ako získať viac energie. Ak chce človek posunúť budík na skoršiu hodinu, mal by tomu prispôsobiť aj čas zaspávania, aby svojmu telu nebral potrebný odpočinok.

Ak chcete vedieť viac, prečítajte si predošlú časť!

Zdroj1 Zdroj2 Zdroj3 Zdroj4 Zdroj5