Všetky vojny naprieč storočiami boli hrozné, desivé a tragické. Avšak úplne nové drastické metódy boja sa začali objavovať v 1.svetovej vojne. Tu sa totiž začal používať jedovatý plyn! S ním súvisel aj jeden z najznepokojujúcejších bojov prvej svetovej vojny – bitka v pevnosti Osowiec. Odohralo sa to v lete – 6.augusta 1915. Nemci vypustili bojový plyn na svojich nepriateľov – ruských a poľských vojakov. Mnoho z nich malo tak poškodené zdravie, že nebolo možné, aby to prežili!
Strašné a neľútostné. Napriek tomu sa ale ruským vojskám podarilo prežiť počiatočný úder a pevnosť udržať. Pohľad na ich zohavené telá bol ale nervydrásajúci – nazvali to aj ako “útok mŕtvych mužov”.
Účinky jedovatého plynu
Dalo by sa povedať, že ich jedovatý plyn spálil zvnútra. Išlo o zmes brómu a chlóru. Bróm sám o sebe dráždi dýchacie cesty, ale v kombinácii s chlórom je priam smrteľný. Plynný chlór sa totiž premení na kyselinu chlorovodíkovú, ktorá doslova spaľuje sliznicu a tkanivo.
Najviac postihnuté sú pľúca, keďže obeť plyn priamo vdýchne. Pri dlhšom vystavení plynu sa dokonca udusí, v bolestiach, ktoré trvajú nekonečné minúty.
Ruskí vojaci si údajne zakrývali tváre handrami nasiaknutými močom
Keď Nemci zistili, že ani ruskí ani poľskí vojaci nemajú k dispozícii plynové masky, vedeli, že ich plán bude úspešný. Jednoducho neboli pripravení na to, čo si nepriateľ na nich prichystal a to sa im malo stať osudným. Akonáhle ruskí vojaci zistili, že bola na nich použitá chemická zbraň vymýšľali možné stratégie ako sa brániť a čo najviac eliminovať poškodenie.
Ako prvé použili látku nasiaknutú čistou vodou, no keďže boli extrémne dlhú dobu v obkľúčení, vody mali nedostatok, preto si začali tielka namáčať do vlastného moču. To následne použili ako improvizované masky.
Niektorí ruskí vojaci počas boja vykašliavali kúsky vlastných pľúc
Uniformy ruských a poľských vojakov boli celé od krvi, tváre im zakrývali handry nasiaknuté močom a nie zriedka vykašliavali krvné zrazeniny, či dokonca časti samotných pľúc. Nemeckí vojaci si mysleli, že im ich bojová zbraň zabezpečí úplne hladký priebeh, no opak bol pravdou. Ruskí vojaci sa aj na pokraji síl odmietali vzdať. Celý obraz sa javil, akoby sa Nemci chystali bojovať s nemŕtvymi, čo ich do veľkej miery prekvapilo a trochu i vydesilo.
Odhodlanie ruských vojakov
Aj keď sa v prvých desiatkach minút zdalo byť všetko stratené. Rusi nesklamali svojou pevnou náturou. Mnohí ledva stáli na nohách, krvácali a ťažko prerývane v bolestiach dýchali.
Velitelia však nakázali umierajúcim mužom držať líniu za každú cenu. Namiesto toho, aby zostali na mieste a poddali sa osudu, rozhodli sa pre protiútok. Nemali však príliš veľa času, rýchlo vytvorili plán ako sa priblížiť k nemeckej línii, vediac, že je vysoká pravdepodobnosť, že zlyhajú. Boli však odhodlaní svojimi bajonetmi bojovať do posledného dychu.
Vladimír Kotlinský podnikol odvážny protiútok
Do histórie sa zapísal celý 226. peší pluk, no jedno meno spomedzi ostatných vynikalo – podporučík Vladimír Kotlinskij. Aj napriek tomu, že nemal najvyššiu hodnosť, zachoval si chladnú hlavu, dokázal zhromaždiť zvyšné jednotky a vymyslieť odvážny plán. Ten nakoniec vyšiel a aj keď prišli o veľa mužov, zdatných mužov, nemecké vojsko porazili.
