Vedci objavili látku v mozgu, ktorá nám pomáha zbaviť sa zlých návykov
Prečo sa niektorí ľudia dokážu rýchlo prispôsobiť novým situáciám a zmeniť svoje správanie, zatiaľ čo iní zostávajú pri starých zvykoch? Vedci teraz odhalili dôležitý mechanizmus v mozgu, ktorý môže zohrávať kľúčovú úlohu pri prerušovaní zaužívaných návykov a hľadaní nových riešení.
Mozog sa učí aj zo sklamania
Výskumníci z Okinawského inštitútu vedy a technológií skúmali, ako mozog reaguje v situáciách, keď očakávaný výsledok nepríde.
Počas experimentu sa myši naučili pohybovať v virtuálnom bludisku tak, aby získali odmenu. Keď vedci pravidlá zmenili a odmena sa zrazu objavila inde, zvieratá museli prehodnotiť svoju stratégiu.
Práve v tomto momente zaznamenali výskumníci výraznú aktivitu látky nazývanej acetylcholín.
Dôležitá chemická látka v mozgu
Acetylcholín patrí medzi neurotransmitery, teda chemické látky, ktoré umožňujú komunikáciu medzi nervovými bunkami.
Vedci zistili, že čím viac acetylcholínu sa v mozgu uvoľnilo po neúspechu alebo sklamaní, tým väčšia bola pravdepodobnosť, že myš v ďalšom pokuse zvolí inú cestu.
Zdá sa teda, že práve táto látka pomáha mozgu rozpoznať, že doterajší postup už nefunguje a je potrebné skúsiť niečo nové.

Keď acetylcholín chýbal, zmena bola náročnejšia
Výskumný tím následne obmedzil schopnosť myší vytvárať acetylcholín. Výsledok bol pomerne jednoznačný.
Zvieratá sa oveľa menej prispôsobovali novým podmienkam a častejšie pokračovali v správaní, ktoré už neprinášalo odmenu. To naznačuje, že acetylcholín hrá významnú úlohu pri schopnosti meniť zaužívané návyky.
Staré skúsenosti mozog úplne nemaže
Zaujímavé bolo aj ďalšie zistenie. Nie všetky nervové bunky reagovali rovnako. Niektoré skupiny buniek vykazovali len minimálne zmeny alebo dokonca nižšiu aktivitu.
Podľa vedcov to môže znamenať, že mozog si staré úspešné stratégie ponecháva v pamäti. Ak by sa podmienky v budúcnosti opäť zmenili, môže sa k nim vrátiť.
Objav môže pomôcť pri liečbe viacerých ochorení
Výsledky výskumu by mohli byť dôležité aj pre medicínu. Problémy s prispôsobovaním správania sa totiž objavujú pri viacerých neurologických a psychiatrických ochoreniach.
Patria medzi ne napríklad závislosti, obsedantno-kompulzívna porucha (OCD), Parkinsonova choroba či niektoré ďalšie poruchy ovplyvňujúce fungovanie mozgu.
Vedci chcú pochopiť celý systém
Autori štúdie upozorňujú, že za schopnosťou meniť správanie nestojí iba jedna látka alebo jediná skupina buniek. Ide o zložitú spoluprácu viacerých oblastí mozgu a rôznych chemických signálov.
Objav acetylcholínu však predstavuje ďalší dôležitý dielik skladačky. Lepšie pochopenie fungovania mozgu by v budúcnosti mohlo pomôcť pri vývoji nových spôsobov liečby ochorení, pri ktorých je práve zmena návykov a správania mimoriadne náročná.













