Stretnutia s mimozemskými bytosťami sú bežné v sci-fi seriáloch, ale realita nám prináša ešte bizardnejšie tvory, ktoré sa skrývajú v našich oceánoch. Nedávno vedci skúmajúci oceán pri pobreží Čile objavili viac ako sto zvláštnych druhov, ktoré sú pre vedu pravdepodobne úplne nové.
V hlbokomorských oblastiach juhovýchodného Tichého oceánu, ktoré sú považované za jedny z najvzdialenejších a najhoršie preskúmaných častí oceánov na svete, nie je nájdenie nových druhov neočakávané. No objaviť desiatky takýchto druhov naraz je podľa hlavného vedca Javiera Sellanesa, morského biológa z Katolíckej univerzity severu v Čile, veľmi vzrušujúce a inšpirujúce.
Vedci začiatkom roka 2024 vyplávali na výskumnej lodi Falkor Schmidtovho oceánskeho inštitútu s cieľom preskúmať hĺbky juhovýchodného Tichého oceánu. Pomocou robotického podvodného vozidla (ROV), vybaveného svetlami a kamerami, vysielali naživo obraz zo zázrakov ukrytých hlboko pod morskou hladinou. Robotické vozidlo bolo ponorené do hĺbky približne 1 500 metrov.
Medzi najzaujímavejšie nálezy patrila forma života, ktorá pripomínala živé súhvezdie a pohybovala sa ako podmorská burina. Vedci tiež objavili karmínové kôrovce s dlhými, vretenovitými nohami pokrytými hrotmi a množstvo organizmov so schopnosťou bioluminiscencie, teda vytvárania vlastného svetla.
Jedným z tvorov, ktorý vynikal, bola druh „chodiacej“ ryby so špecifickými očami a kožou, ktorá pripomínala háčkovaný materiál. Ide o druh morskej ropuchy, známy svojím zvláštnym výzorom a svietiacou návnadou, ktorú používa na prilákanie koristi. Jej koža je pokrytá malými ihličkami, ktoré pravdepodobne slúžia na ochranu a vnímanie okolitého prostredia. Podľa odborníkov je tento objav pravdepodobne novým druhom v rámci juhovýchodného Tichého oceánu.
Ropucha morská má upravené plutvy, ktoré jej umožňujú pohybovať sa po morskom dne. Tento spôsob pohybu je pre rybu energeticky výhodnejší ako plávanie a zároveň ide o efektívnu stratégiu lovu. Sellanes k tomu poznamenáva: „O ekológii, správaní a ďalších aspektoch biológie Chaunacops alebo rodu ropuchy morskej je známe len veľmi málo.“
Okrem toho vedci počas expedície zmapovali štyri predtým neznáme podmorské hory a šesť, ktoré už veda poznala. Podľa člena tímu, doktorského študenta Jana Maximiliana Guerru, podmorské hory predstavujú jedinečné prostredie, ktoré umožňuje určitým druhom žiť a prispôsobiť sa spôsobu života, ktorý je možný iba na týchto miestach. Preto väčšina druhov, ktoré sa nachádzajú v týchto oblastiach, sú jedinečné a nenájdete ich nikde inde na svete.
Sellanes k tomu dodáva: „V mnohých ohľadoch tvoria akúsi oázu uprostred morskej púšte.“ Na celom svete môže byť viac ako 100 000 podmorských hôr, no podľa údajov NOAA (Národný úrad pre oceán a atmosféru) bolo ľuďmi preskúmaných menej ako 0,1 percenta z nich. Ešte menej z nich je chránených pred potenciálne škodlivou ľudskou činnosťou, ako je komerčný rybolov alebo ťažba. Našťastie, dve z podmorských hôr, ktoré vedci skúmali, sú už súčasťou chránených morských oblastí.
Sellanes však zdôrazňuje, že je potrebné chrániť viac podmorských hôr. Počas expedície boli svedkami rôznorodých foriem života, ako sú obrovské špongie, polia morských ľalií, chobotnice žijúce na morskom dne a veľké bambusové koraly. Každá podmorská hora je jedinečná, a preto ochrana len niekoľkých nestačí na efektívnu ochranu celej biodiverzity, ktorú tieto hory hostia.
Hlavná vedkyňa Erin Eastonová, biologická oceánografka z Texaskej univerzity, zdôrazňuje, že mnohé druhy rastlín a živočíchov žijúcich na podmorských horách sú mimoriadne zraniteľné, pretože sa nevyskytujú nikde inde na svete. A hoci nález viac ako sto nových druhov je významným výsledkom, tím upozorňuje, že je to len začiatok. „To, čo už vieme o týchto hlbokomorských ekosystémoch, ospravedlňuje ich ochranu, ale to, čo stále nevieme, to ospravedlňuje ešte viac,“ dodáva Sellanes.
Z tohto pohľadu je jasné, že hlbokomorské ekosystémy skrývajú ešte mnoho tajomstiev, ktoré len čakajú na svoje odhalenie.
