Vedci objavili obrovský svietiaci oblak plynu mimoriadne blízko Zeme – ukrýval sa v tme
Jedna z najväčších štruktúr na nočnej oblohe, akú môžeme zo Zeme pozorovať, bola objavená až teraz. Vedci identifikovali obrovský oblak molekulárneho vodíka s názvom Eos, ktorý sa nachádza iba 300 svetelných rokov od Zeme. Napriek svojej veľkosti a blízkosti zostal celé desaťročia nepovšimnutý – až kým ho výskumníci neobjavili pomocou špecializovaného prístroja na kórejskom satelite STSAT-1.
Skrytý oblak plynu, ktorý „žiaril v tme“
Molekulárny vodík, hlavná zložka oblaku Eos, je mimoriadne ťažké priamo pozorovať, ak nie je v blízkosti žiadnych hviezd, ktoré by ho ohrievali a rozžiarili. Väčšina predchádzajúcich detekcií podobných oblakov sa spoliehala na stopy uhlíka v podobe oxidu uhoľnatého či prachových častíc. Oblak Eos však unikol pozornosti, pretože obsahuje len veľmi málo prachu a oxidu uhoľnatého.
Pozorovania naznačujú, že Eos vyžaruje slabé fluorescenčné žiarenie vo vzdialenej ultrafialovej časti spektra, čo vedcom umožnilo ho vôbec prvýkrát priamo spozorovať. Ako povedala vedúca výskumníčka Dr. Blakesley Burkhart z Rutgersovej univerzity: „Tento oblak doslova svieti v tme.“
Eos: menej hustý ako hmlovina Orion, ale omnoho bližšie
Vedci sa domnievali, že najbližším známym molekulárnym oblakom je hmlovina Orion, v ktorej vznikajú nové hviezdy. Nový objav však ukazuje, že Eos je ešte bližšie – a hoci je menej hustý než Orion, stále obsahuje množstvo hmoty, ktoré by za istých okolností mohlo viesť k zrodu hviezd.
Odhady hovoria, že Eos je až 80 svetelných rokov široký a obsahuje medzi 2000 až 8500-násobkom hmotnosti nášho Slnka, pričom len malú časť tvorí prach. Z pohľadu zo Zeme zaberá až 25 stupňov na oblohe, čo je porovnateľné s veľkosťou niektorých súhvezdí.
Plynový oblak na ústupe?
Otázkou zostáva, či sa Eos v budúcnosti stane hviezdnou škôlkou, alebo sa naopak rozptýli vplyvom žiarenia okolitých hviezd. Niektoré časti oblaku sa totiž už teraz prehrievajú, čo by mohlo viesť k jeho odpareniu namiesto kondenzácie. Vedci odhadujú, že ak sa tlakové a radiačné podmienky nezmenia, oblak sa rozptýli v priebehu šiestich miliónov rokov.
Nová éra výskumu medzihviezdneho priestoru
Objav Eosu je významný aj z metodologického hľadiska. Ide totiž o prvú detekciu molekulárneho vodíka priamo cez fluorescenciu vo vzdialenej UV oblasti, čo môže otvoriť dvere k objavom ďalších skrytých oblakov v našej galaxii.
Podľa astrofyzikov, ako je Dr. Thavisha Dharmawardena z New York University, táto technika môže zásadne prepisovať naše chápanie medzihviezdneho prostredia. „Je fascinujúce, že vidíme niečo, čo sme ešte pred pár rokmi považovali za nemožné pozorovať priamo,“ uviedla vedkyňa.
