Veľký historický kvíz o minulosti. Na odpoveď čaká až 20 otázok. Zvládnete to ?

Prvá svetová vojna trvala od roku 1914 až do roku 1918. Padli v nej milióny ľudí a zapojili sa do nej takmer všetky štáty sveta.

Veľká Morava bola prvým známym a významným štátnym útvarom na území dnešného Slovenska a časti Česka. Toto kráľovstvo sa rozvinulo v 9. storočí a svoj vrchol dosiahlo počas vlády kniežat Rastislava a Svätopluka. Teritoriálne pokrývala Veľká Morava veľkú časť strednej Európy.

Rastislav sa snažil posilniť nezávislosť svojho kniežatstva od franského vplyvu a v roku 863 požiadal byzantského cisára Michala III., aby mu poslal učiteľov, ktorí by šírili kresťanstvo v slovanskej reči. Na to reagovali príchodom Konštantína (neskôr známeho ako Cyril) a Metoda, ktorí priniesli písmo (hlaholiku) a začali organizovať cirkvený život v slovanskej liturgickej reči. Toto viedlo k vzniku cyrilometodejskej tradície, ktorá má zásadný význam pre slovanské národy, najmä pre Slovákov a Čechov.

Svätopluk, nástupca Rastislava, ešte rozšíril územie Veľkej Moravy a dosiahol politickú a vojenskú moc. Po jeho smrti v roku 894 však začalo kráľovstvo postupne upadať kvôli vnútorným rozbrojom a tlaku z vonkajších nepriateľov, predovšetkým Maďarov, ktorí do oblasti prenikli na konci 9. storočia.

Veľká Morava zanikla na začiatku 10. storočia, ale jej dedičstvo, najmä rozvoj písomnosti a šírenie kresťanstva, malo dlhodobý vplyv na stredoeurópsky región.

Alexander Graham Bell bol vynálezca a vedec, najznámejší vďaka svojmu vynálezu telefónu. Narodil sa 3. marca 1847 v Edinburghu v Škótsku a zomrel 2. augusta 1922 v Kanade. V roku 1876 získal patent na svoj vynález telefónu, ktorý zmenil spôsob komunikácie na celom svete. Okrem toho sa venoval aj iným oblastiam, napríklad letectvu, optike a medicíne. Bol zakladateľom viacerých inštitúcií a prispel k rozvoju technológií, ktoré položili základy moderného sveta.

Bitka pri Moháči sa odohrala 29. augusta 1526 medzi Uhorskom pod vedením Ľudovíta II. a Osmanskou ríšou pod velením Süleymana I. Osmanovia vyhrali, čo viedlo k dlhodobému rozdeleniu Uhorska medzi Osmanskú ríšu, Habsburskú monarchiu a Sedmohradské kniežatstvo.

Štefan Banič bol slovenský vynálezca, ktorý sa preslávil najmä svojím prínosom v oblasti leteckej bezpečnosti. Narodil sa 23. novembra 1870 v Neštichu (dnes súčasť Smoleníc) a zomrel 2. januára 1941. V roku 1907 emigroval do Spojených štátov, kde žil a pracoval ako baník v Pensylvánii.

V roku 1913 Banič vyvinul a patentoval jeden z prvých funkčných padákových systémov. Tento vynález prišiel po sérii tragických nehôd vo vzduchoplavbe, ktoré ukázali potrebu efektívnejšieho bezpečnostného zariadenia na ochranu pilotov. Baničov padák bol navrhnutý tak, aby sa dal nosiť ako batoh a automaticky sa otváral po vyskočení z lietadla.

Štefan Banič predviedol účinnosť svojho vynálezu v roku 1914, keď skočil z budovy vo Washingtone, D.C., a bezpečne pristál. Následne daroval svoj patent americkej armáde, veriac, že jeho vynález môže zachrániť životy.

Aj keď Baničov padák nebol v širokej vojenskej alebo civilnej spotrebe, jeho práca položila základy pre budúce vývoje v oblasti padákových systémov. Jeho prínos k leteckej bezpečnosti ostáva významnou časťou histórie letectva.

Romulus a Rémus sú legendárne postavy z rannej histórie Ríma, považované za zakladateľov a prvých kráľov tohto mesta. Podľa rímskej mytológie, ich príbeh začína ich narodením ako synov Marsa, boha vojny, a Rhea Silvia, vestálskej panny a dcéry kráľa Albu Longu Numitora.

Keď Numitora zbavil trónu jeho brat Amulius, nariadil Rhea Silvia stať sa vestálskou pannou, aby nemohla mať potomkov, ktorí by mohli ohroziť jeho vládu. Napriek tomu Rhea Silvia porodila dvojčatá, ktoré boli podľa legendy počaté s bohom Marsom. Aby zabránil hrozbe, že by tieto deti mohli vyrásť a pomstiť svojho deda, Amulius dal Romula a Réma do košíka a nechal ich plávať po rieke Tibere.

Košík sa zasekol na brehu, a chlapci boli objavení a kŕmení vlčicou, čo je scéna často zobrazovaná vo výtvarnom umení ako "Capitoline Wolf" (Kapitolská vlčica). Neskôr ich našiel a vychovával pastier Faustulus. Keď dospeli a dozvedeli sa o svojom pôvode, Romulus a Rémus sa rozhodli založiť mesto na mieste, kde boli nájdení.

Podľa legendy došlo k sporu medzi bratmi o to, kto by mal vládnuť novému mestu. Tento spor vyvrcholil, keď Romulus zabil Réma a sám sa stal prvým kráľom Ríma, čo tradične datuje založenie Ríma do roku 753 pred Kristom.

Konkrétne 15. Apríla 1912. Môžete si prečítať viac zaujímavostí o Titanicu.

Prohibícia v USA, známa aj ako "Suchý zákon", bola obdobím amerických dejín, kedy bol výroba, predaj a preprava alkoholických nápojov nelegálne. Toto obdobie trvalo od roku 1920 do roku 1933 a bolo definované 18. dodatkom k Ústave Spojených štátov. Cieľom prohibície bolo znížiť kriminalitu, zlepšiť zdravie obyvateľstva a posilniť rodinné hodnoty, avšak v praxi mala často opačný efekt.

Prohibícia mala negatívny vplyv na americkú ekonomiku, keďže vláda prišla o významné príjmy z daní z alkoholu a musela zároveň financovať drahé presadzovanie zákona. Sociálne a kultúrne dôsledky boli tiež výrazné, vrátane rozšírenia korupcie a neporiadkov spojených s nelegálnym trhom s alkoholom.

Vincent Willem van Gogh (* 30. marec 1853 – † 29. júl 1890) bol holandský maliar a zároveň jedna z najväčších osobností svetového výtvarného umenia.

Claudius Caesar Nero, známy tiež ako Nero, sa narodil 15. decembra 37 a zomrel 9. júna 68 pri Ríme. Bol cisárom Rímskej ríše v období od roku 54 do 68 a bol piatym a posledným vládcom júliovsko-klaudiovskej dynastie.