Hoci sa nehody stále stávajú, dnešné horské dráhy sú vo všeobecnosti bezpečné. V minulosti však neboli. Prvé ľadové šmýkačky zo 16. storočia v Rusku, boli často nebezpečné. V 18. storočí sa vynašli kolesové verzie kolotočov vo Francúzsku, ale často nedržali na svojom mieste.
Horské dráhy sa stali nebezpečnejšími v nasledujúcom storočí. Napríklad, dráha Coney Island Rough Riders zabila sedem ľudí počas piatich rokov. Bola venovaná Theodorovi Rooseveltovi a jeho „drsným jazdcom“ zo španielsko-americkej vojny. Podľa PBS pri jednej nehode vyhodila 16 ľudí, z toho štyria zomreli. Pri ďalšej nehode vagóny preskočili trať a zabili troch ľudí. Jedna žena prežila tak, že visela z koľajnice jednou rukou a druhou držala svoje dieťa.
Coney Island mala ďalšiu dráhu, ktorá síce nebola smrteľná, ale veľmi nepríjemná. Flip Flap z roku 1890 bola jedna z prvých horských dráh so slučkou. Na rozdiel od moderných oválnych okruhov, Flip Flap mal slučku kruhovú. Na jazdcov vyvíjala taký intenzívny tlak, že im často spôsobila až bezvedomie.
Ďalším miestom bol Action Park v New Jersey, ktorý fungoval od 1978 do 1996. Bol taký nebezpečný, že sa o ňom natočil dokument „Class Action Park“. Park čelil mnohým žalobám a zahynulo v ňom najmenej šesť ľudí. Jeden muž bol zasiahnutý elektrickým prúdom pri jazde na kajaku, iní sa utopili v drsnom bazéne s vlnami. Pri zjazde na Alpine Slide často autá vyleteli z trate a jeden jazdec zomrel po náraze hlavou do skaly. Park bol taký zlý, že v New Jersey koloval vtip: „Vieš, že si bol v New Jersey, keď si sa vážne zranil v Action Parku.“
Chlipnosť, poníženie a rasizmus
Zábavné parky v minulosti boli často nevhodné a urážlivé. Na Coney Islande v roku 1920 museli zákazníci po jazde na horskej dráhe prejsť cez „Blowhole Theater“, kde stroj zdvíhal dámske šaty, čím odhaľoval ich spodnú bielizeň pred davom. Podľa článku v New Yorkeri mala galéria pre pozorovateľov, najmä mužov, veľký úspech. Historik Stephen Silverman v knihe „The Amusement Park“ píše, že mužov a ženy potom obťažovali klauni a muži s čiernym make-upom, ktorí ich pichali elektrickými pokermi.
Coney Island mal aj atrakcie ponižujúce malých ľudí. Napríklad „Lilliputia“ v Dreamlande bolo falošné mesto s vlastnými hasičmi, políciou a plážou, kde žilo okolo 300 mladých ľudí, ktorí mali za úlohu zabávať návštevníkov.
Ďalšou znepokojujúcou atrakciou bola „The African Dodger“, kde bieli zákazníci hádzali bejzbalové lopty na čiernych Američanov, ktorí sa snažili uhnúť. Táto rasistická „hra“ spôsobila mnohé zranenia, vrátane zlomenín nosa a zubov. Existovala až do roku 1960.
Zábavné parky boli extrémne kruté k zvieratám
Dokumentárny film „Blackfish“ z roku 2013 odhalil zlé zaobchádzanie s kosatkami v SeaWorld. No už v 19. storočí mali zvieratá v zábavných parkoch viac ako mizerné podmienky. V niektorých sa nachádzali „potápačské kone„, ktoré nútili skákať z výšky okolo 12 metrov do vody. Atrakcie v Atlantic City zatvorili až koncom 70. rokov po protestoch a strate záujmu.
Ďalším príkladom je slon Topsy, ktorý pracoval v Luna Parku na Coney Islande. Stala sa známou tým, že presúvala atrakciu po areáli, ale bola považovaná za nebezpečnú po tom, čo zabila muža, ktorý jej úmyselne spálil chobot. Majitelia sa rozhodli popraviť ju, pôvodne obesením, ale po protestoch ASPCA ju otrávili a zabili elektrickým prúdom pred viac ako 1000 divákmi. Poprava bola dokonca natočená.
Niektoré jazdy boli doslova pekelné
Na Coney Islande existovala atrakcia „Fighting the Flames“, kde hasiči hasili skutočný požiar v skutočnej budove. Ďalšou zaujímavou jazdou bola „Hell Gate“ v Dreamlande, ktorú otvorili v roku 1905. Táto jazda bola predchodcom Disneyho „It’s a Small World“, ale namiesto šťastných postavičiek, videli cestujúci hriešnikov mučených démonmi, a potom počúvali kázne o zlých skutkoch.
Luna Park mal podobnú jazdu s názvom „Night and Morning“, kde jazdci prežívali simulovaný zostup do zeme a prehliadku posmrtného života.
Tieto morálne ladené jazdy boli populárne, ale „Hell Gate“ potvrdila svoje meno, keď v roku 1911 zhorela do tla. Požiar, ktorý vznikol vznietením dechtu, zničil celý Dreamland a 50 ďalších podnikov.
Parky v histórii často kombinovali atrakcie so zábavou, ktorá sa opierala o kontroverzné a menej etické praktiky. Napriek tomu, že boli v dobe ich vzniku inovatívne a populárne, porušovali mnohé pravidlá.
