Zaujímavosti ku káve, ktoré ti rozšíria obzory #2352 – pôvod slova dolár siaha do Čiech a prečo Spielberga odmietli na filmovej škole

Aj za slovami či ľuďmi, ktorých dnes pozná prakticky celý svet, sa môžu ukrývať nečakané príbehy. Názov amerického dolára má svoje korene v európskej minci a jeden z najslávnejších režisérov histórie sa spočiatku nedokázal dostať na filmovú školu, na ktorej chcel študovať. V dnešných zaujímavostiach sa pozrieme aj na rekordne dlhý nákladný vlak, vývoj označení núdzových východov a na thajčinu, ktorej význam môže zmeniť jediný tón hlasu.

Fakt č. 1: Najdlhší vlak sveta 

Keď si predstavíme dlhý nákladný vlak, zrejme nám napadne súprava s desiatkami vagónov. Rekord vytvorený v Austrálii však túto predstavu posunul do úplne iných rozmerov. V júni 2001 vypravila ťažobná spoločnosť BHP Iron Oremimoriadny vlak, ktorý dosiahol dĺžku približne 7,35 kilometra.

Súpravu tvorilo až 682 vagónov naložených železnou rudou a na jej pohon bolo potrebných osem dieselových lokomotív. Vlak smeroval z bane Yandi do prístavu Port Hedland v Západnej Austrálii a počas rekordnej jazdy prekonal približne 275 kilometrov.

Nešlo pritom iba o prázdnu súpravu vytvorenú kvôli rekordu. Vlak skutočne prepravoval železnú rudu a jeho celková hmotnosť dosahovala desiatky tisíc ton. Austrálske ťažobné železnice sú známe mimoriadne dlhými a ťažkými vlakmi, pretože na obrovské vzdialenosti prepravujú nerastné suroviny z vnútrozemských baní k pobrežným prístavom.

Samostatný rekord existuje aj pre osobné vlaky. V roku 1989 vytvorili holandské železnice Nederlandse Spoorwegensúpravu so 60 osobnými vozňami. Merala 1 602 metrov a absolvovala cestu z oblasti Kijfhoek neďaleko Rotterdamu do Eindhovenu.

Fakt č. 2: Slovo „dolár“ 

Dolár si dnes spájame predovšetkým so Spojenými štátmi, no samotné slovo má európsky pôvod. Jeho história vedie až do začiatku 16. storočia a do českého mesta Jáchymov, vtedajšieho Joachimsthalu.

V oblasti sa nachádzali bohaté ložiská striebra a začali sa tam raziť veľké strieborné mince označované ako Joachimsthaler, teda v podstate mince z Joachimsthalu. Dlhý názov sa postupne skrátil na thaler alebo taler.

Mince tohto typu sa rozšírili po Európe a ich pomenovanie začalo označovať aj ďalšie veľké strieborné mince. Mimoriadne známym sa neskôr stal aj tolar Márie Terézie, ktorý sa razil s portrétom habsburskej panovníčky a získal veľký význam v medzinárodnom obchode.

Slovo sa medzitým dostalo do ďalších jazykov. V holandčine sa objavila podoba daler a prostredníctvom jazykového vývoja sa v angličtine ustálilo dollar. V severoamerických kolóniách sa výraz používal aj pre španielske strieborné mince, ktoré tam boli bežným platidlom.

Keď si novovzniknuté Spojené štáty vytvárali vlastný menový systém, v roku 1792 bol dolár oficiálne ustanovený ako základná menová jednotka USA. Názov jednej z najznámejších mien sveta tak v konečnom dôsledku nesie stopu strieborných mincí, ktorých pomenovanie vzniklo v dnešnom Česku.

Fakt č. 3: Steven Spielberg

Dnes patrí Steven Spielberg medzi najúspešnejších režisérov filmovej histórie. Jeho cesta k filmu však nezačala prijatím na prestížnu filmovú školu. Práve naopak – University of Southern California ho pri prijímacom konaní odmietla opakovane, pričom sa často uvádza, že dôvodom boli jeho nedostatočné školské výsledky.

Spielberg mal pritom o svojej budúcnosti pomerne jasno. Oveľa viac než akademické štúdium ho priťahovalo samotné nakrúcanie. Napokon začal študovať na California State College v Long Beach, dnešnej California State University, Long Beach.

Ani toto štúdium však vtedy nedokončil. V roku 1968 dostal príležitosť pracovať ako stážista v spoločnosti Universal a postupne sa dostal k profesionálnej televíznej a filmovej tvorbe. Jeho praktická kariéra tak dostala prednosť pred dokončením vysokej školy.

Nasledujúce desaťročia ukázali, že odmietnutie filmovou školou jeho kariéru nezastavilo. Nakrútil filmy ako Čeľuste, E.T. – Mimozemšťan, Jurský park či Schindlerov zoznam a stal sa jednou z najvýznamnejších osobností modernej kinematografie.

Príbeh dostal zaujímavú pointu v roku 1994, keď mu USC udelila čestný titul. O dva roky neskôr sa dokonca stal členom správnej rady univerzity. Spielberg sa k svojim niekdajším neúspešným prihláškam neskôr vracal aj s humorom.

A jeho vlastné vysokoškolské štúdium malo napokon ešte jeden záver. Po desaťročiach sa vrátil na California State University, Long Beach a v roku 2002 dokončil bakalársky titul.

Fakt č. 4: Označenia východov 

Dnes sme zvyknutí, že únikové východy označujú jasne viditeľné svetelné tabule alebo zelené piktogramy, ktoré možno rozpoznať aj z väčšej vzdialenosti. Staršie označenia však boli oveľa jednoduchšie – a v prípade skutočného požiaru nie vždy fungovali tak dobre, ako by bolo potrebné.

Prvé značky bývali napríklad kovové a osvetľovala ich blízka žiarovka. Ďalším riešením bol sklenený kryt s nápisom EXIT, za ktorým svietila obyčajná žiarovka. Problém nastal pri výpadku elektriny, keď značka jednoducho zhasla. Navyše mohla byť v hustom dyme zle viditeľná alebo sa podobala na obyčajné svetlo nad dverami.

Postupne preto vznikli väčšie a výraznejšie svetelné tabule. Významným zlepšením boli záložné batérie. Za normálnych okolností je označenie napájané z elektrickej siete a batéria sa udržiava nabitá. Ak elektrina vypadne, napájanie prevezme batéria, takže značka zostáva svietiť práve v okamihu, keď ju ľudia najviac potrebujú.

Technológia sa ďalej vyvíjala od klasických žiaroviek cez žiarivky až po LED diódy. Tie majú nízku spotrebu a veľmi dlhú životnosť, čo je pri označení, ktoré má byť rozsvietené nepretržite, veľkou výhodou.

Existujú dokonca značky, ktoré nepotrebujú bežné elektrické napájanie. Fotoluminiscenčné materiály dokážu absorbovať okolité svetlo a po zotmení určitý čas žiariť. V niektorých krajinách sa používajú aj rádioluminiscenčné značky využívajúce trícium.

Fakt č. 5: Thajčina

Thajčina je jediným úradným jazykom Thajska a zároveň najrozšírenejším z viac ako 60 jazykov používaných v krajine. Štandardná thajčina vychádza najmä z centrálnej thajčiny a vďaka školstvu, televízii, médiám a štátnej správe jej rozumejú ľudia naprieč krajinou.

Z jazykového hľadiska patrí do jazykovej rodiny kra-dajských jazykov. Veľká časť jej slovnej zásoby bola v priebehu dejín ovplyvnená ďalšími jazykmi, najmä pálijčinou, sanskritom, khmérčinou a mončinou.

Pre Európana môže byť mimoriadne zaujímavé, že thajčina je tónový jazyk. Štandardná thajčina rozlišuje päť tónov – stredný, nízky, klesavý, vysoký a stúpavý. Výška a priebeh hlasu pritom nie sú iba otázkou prízvuku. Môžu priamo meniť význam vysloveného slova.

To znamená, že dve slabiky, ktoré by cudzincom mohli znieť takmer rovnako, môžu mať podľa použitého tónu úplne odlišný význam. Práve zvládnutie tónov preto býva jednou z najväčších výziev pre ľudí, ktorí sa thajčinu učia ako cudzí jazyk.

Thajčina má navyše vlastné písmo, ktoré sa výrazne odlišuje od latinky. Píše sa zľava doprava a jej pravopisný systém zahŕňa desiatky spoluhláskových znakov a množstvo spôsobov zápisu samohlások a tónov.

Popri štandardnej thajčine sa v jednotlivých regiónoch používajú aj ďalšie príbuzné jazyky a miestne variety. Mnohí obyvatelia preto ovládajú štandardnú thajčinu a zároveň jazyk alebo nárečie svojho regiónu.

Ak chcete vedieť viac, prečítajte si predošlú časť!

Zdroj1 Zdroj2 Zdroj3 Zdroj4 Zdroj5