Zaujímavosti ku káve, ktoré ti rozšíria obzory #2354 – Kanárske ostrovy dostali meno podľa psov a kanáriky kedysi pomáhali zachraňovať baníkov

Názvy miest niekedy ukrývajú úplne iný príbeh, než by sme podľa nich očakávali. Kanárske ostrovy napríklad neboli pomenované podľa žltých vtákov – v skutočnosti to bolo naopak. Samotné kanáriky zase v minulosti zastávali mimoriadne dôležitú úlohu hlboko pod zemou. V dnešných zaujímavostiach sa pozrieme aj na to, čo sa deje v našom tele pri objatí, prečo máme takú tendenciu odkladať povinnosti a akú dôležitú prácu vykonáva náš nos pri každom nádychu.

Fakt č. 1: Objatie 

Objatie blízkeho človeka nemusí byť iba príjemným prejavom náklonnosti. Fyzický kontakt môže v našom organizme spustiť množstvo reakcií, ktoré súvisia s pocitom bezpečia, stresom, náladou a dokonca aj vnímaním bolesti.

S dotykom a sociálnou blízkosťou sa často spája hormón oxytocín, ktorý sa niekedy zjednodušene označuje ako „hormón lásky“. V skutočnosti má v ľudskom tele oveľa širšie úlohy – podieľa sa napríklad na pôrode a dojčení a súvisí aj so sociálnymi väzbami. Príjemný fyzický kontakt medzi blízkymi ľuďmi môže ovplyvňovať jeho hladinu a zároveň pomáhať tlmiť stresovú reakciu organizmu.

Výskumy naznačujú, že dotyk blízkej osoby môže za určitých okolností znižovať subjektívne vnímanie bolesti. Neznamená to však, že objatie funguje ako náhrada liekov proti bolesti. Ide skôr o to, že pocit podpory a bezpečia môže ovplyvniť spôsob, akým mozog spracúva nepríjemné podnety.

Podobne môže na psychiku pôsobiť aj príjemné prostredie či vôňa, ktorú máme spojenú s relaxáciou. Niektoré vône môžu podporovať pocit uvoľnenia, ich účinok je však individuálny. Tvrdenie, že zapálenie konkrétnej sviečky samo osebe spoľahlivo znižuje krvný tlak alebo lieči bolesť hlavy, by už bolo príliš zjednodušené.

Objatie teda nie je zázračným liekom, no príjemný dotyk od človeka, ktorému dôverujeme, môže byť pre telo aj psychiku skutočne upokojujúci.

Fakt č. 2: Kanárske ostrovy

Kanárske ostrovy si väčšina ľudí automaticky spojí s kanárikmi. Mohlo by sa preto zdať logické, že ostrovy dostali názov podľa známych žltých vtákov. História názvu je však presne opačná – kanáriky boli pomenované podľa ostrovov.

Názov súostrovia súvisí s latinským pomenovaním Canariae Insulae, teda „Psie ostrovy“. Najčastejšie sa jeho pôvod spája s ostrovom Gran Canaria a latinským slovom canis, ktoré znamená pes.

Jedno zo známych vysvetlení pochádza zo starovekého opisu ostrovov, ktorý sa zachoval v diele rímskeho autora Plínia Staršieho. V súvislosti s jedným z ostrovov spomínal veľké psy. Práve od nich malo vzniknúť označenie Canaria, z ktorého sa neskôr vyvinul dnešný názov.

Existujú však aj iné teórie. Jedna z nich spája „psov“ v názve s tuleňmi stredomorskými, ktoré v minulosti žili pri ostrovoch a mohli byť označované ako morské psy. Presný pôvod starovekého pomenovania preto nie je úplne jednoznačný.

Isté však je, že vtáky neboli zdrojom názvu súostrovia. Divoký kanárik prirodzene žije na Kanárskych ostrovoch a ďalších ostrovoch v oblasti Makaronézie a svoje pomenovanie dostal práve podľa miesta svojho výskytu. Neskôr sa jeho domestikované podoby rozšírili po celom svete.

Fakt č. 3: Kanáriky 

Kanáriky sa dnes chovajú najmä pre svoj spev a výrazné sfarbenie, no kedysi mali aj oveľa vážnejšiu úlohu. Baníci si ich brávali do uhoľných baní ako živý systém včasného varovania pred nebezpečnými plynmi.

Jedným z najväčších nebezpečenstiev bol oxid uhoľnatý. Tento plyn je mimoriadne zákerný, pretože je bez farby a zápachu. Človek tak môže byť vystavený nebezpečnej koncentrácii bez toho, aby si prítomnosť plynu uvedomoval.

Vtáky majú veľmi účinný dýchací systém a vzhľadom na svoju malú veľkosť reagovali na nebezpečné koncentrácie plynov rýchlejšie než ľudia. Keď kanárik začal prejavovať príznaky otravy, zoslabol alebo prestal normálne reagovať, baníci vedeli, že vzduch môže byť nebezpečný a je potrebné miesto opustiť.

Používanie kanárikov v baniach sa výraznejšie rozšírilo po tom, ako britský fyziológ John Scott Haldane na konci 19. storočia skúmal účinky nebezpečných plynov a odporučil malé zvieratá ako systém včasného varovania. V Británii sa kanáriky v tejto úlohe používali ešte počas 20. storočia, kým ich postupne nenahradili elektronické detektory.

Mimo baní majú kanáriky aj omnoho príjemnejšiu záľubu – radi sa kúpu. Ak majú k dispozícii plytkú nádobu s čistou vodou, často sa v nej kúpu, čím si pomáhajú udržiavať perie v dobrom stave.

Fakt č. 4: Chronická prokrastinácia 

Takmer každý niekedy odloží nepríjemnú povinnosť na neskôr. Prokrastinácia však nie je iba obyčajné rozhodnutie oddýchnuť si alebo presunúť menej dôležitú úlohu. Ide o zbytočné odkladanie činnosti napriek tomu, že človek vie, že mu toto odkladanie môže neskôr spôsobiť problémy.

Výskumy naznačujú, že chronická prokrastinácia môže postihovať približne 20 % dospelých. Človek pritom často presne vie, čo by mal robiť, no namiesto toho sa venuje činnostiam, ktoré prinášajú okamžitejšie potešenie alebo sú jednoducho menej nepríjemné.

Prokrastinácia rozhodne nie je vynálezom modernej doby – ľudia sa na odkladanie povinností sťažovali už pred stáročiami. Súčasné prostredie nám však ponúka obrovské množstvo ľahko dostupných rozptýlení. Sociálne siete, videá, hry či neustále upozornenia v telefóne dokážu súperiť o našu pozornosť prakticky počas celého dňa.

Obzvlášť rozšírená je akademická prokrastinácia. Výskumy medzi vysokoškolákmi ukazujú, že určitú mieru odkladania povinností môže zažívať približne 80 až 95 % študentov. To však neznamená, že všetci majú vážny problém. Približne polovica podľa niektorých výskumov uvádza, že prokrastinuje pravidelne a spôsobom, ktorý už považuje za problematický.

Typickým príkladom je učenie sa alebo dokončovanie projektu až tesne pred termínom. Tendencia začať s úlohou naplno až vtedy, keď sa termín nebezpečne priblíži, sa niekedy označuje aj ako „študentský syndróm“.

Prokrastinácia pritom nemusí byť iba výsledkom lenivosti. Môže súvisieť so slabšou sebareguláciou, odporom k nepríjemnej úlohe, strachom zo zlyhania, impulzivitou či tým, že okamžitá odmena je pre nás lákavejšia než vzdialený výsledok.

Fakt č. 5: Nos 

Nos sa môže zdať ako jednoduchá vstupná brána dýchacieho systému, v skutočnosti však pri každom nádychu vykonáva niekoľko dôležitých úloh. Vzduch, ktorý prichádza zvonka, totiž často nemá ideálnu teplotu ani vlhkosť pre citlivé dýchacie cesty.

Keď vzduch prechádza nosovou dutinou, kontaktuje sliznicu bohato zásobenú krvnými cievami. Studený vzduch sa vďaka tomu ohrieva a zároveň zvlhčuje. Kým sa dostane hlbšie do dýchacích ciest, jeho vlastnosti sa tak priblížia podmienkam, ktoré sú pre organizmus vhodnejšie.

Nos má zároveň filtračnú funkciu. Chĺpky pri jeho vstupe zachytávajú väčšie nečistoty a hlien spolu s drobnými riasinkami na sliznici pomáha zachytávať a odstraňovať ďalšie častice. Ohrievanie, zvlhčovanie a filtrovanie vzduchu sú preto dôležitými výhodami dýchania cez nos.

Zaujímavé zmeny nastávajú aj v samotnom vzhľade nosa. Často sa hovorí, že nos človeku rastie celý život. Nie je to však úplne presné. Kosti po dosiahnutí dospelosti nerastú rovnakým spôsobom ako počas detstva a dospievania. Nos sa napriek tomu môže s pribúdajúcim vekom javiť dlhší a viac ovisnutý.

Dôvodom sú postupné zmeny chrupaviek a mäkkých tkanív, úbytok pružnosti pokožky a pôsobenie gravitácie. Špička nosa preto môže postupne klesať a meniť jeho celkový profil. Podobné vekové zmeny sú dôvodom, prečo sa môže zdať, že nám nos či uši rastú počas celého života, hoci mechanizmus je zložitejší než obyčajný nepretržitý rast.

Ak chcete vedieť viac, prečítajte si predošlú časť!

Zdroj1 Zdroj2 Zdroj3 Zdroj4 Zdroj5