Zaujímavosti ku káve, ktoré ti rozšíria obzory #2386 – kečup sa pôvodne vyrábal z rýb a Thomas Jefferson pomohol spopularizovať hranolky v Amerike
Vedeli ste, že sedenie proti smeru letu môže pri leteckej nehode poskytovať lepšiu ochranu než bežné sedadlá? Alebo že kečup pôvodne vôbec neobsahoval paradajky a jeho história siaha až do starej čínskej kuchyne? V dnešných zaujímavostiach sa pozrieme aj na spojenie Thomasa Jeffersona s hranolkami, odhalíme, ako môžu vône ovplyvňovať naše sny, a zistíme, prečo je Afrika jedným z jazykovo najrozmanitejších kontinentov na svete.
Fakt č. 1: Sedadlá
Pri cestovaní lietadlom sme zvyknutí sedieť tvárou v smere letu. Väčšina komerčných leteckých spoločností používa práve takéto usporiadanie sedadiel, hoci výskumy už pred desaťročiami naznačili, že sedenie proti smeru letu môže pri niektorých typoch nehôd poskytovať cestujúcim lepšiu ochranu.
Touto otázkou sa začalo zaoberať britské vojenské letectvo už v polovici 20. storočia. V 50. rokoch sa v britských vojenských lietadlách začali používať sedadlá otočené proti smeru letu, pretože testy naznačovali ich bezpečnostné výhody.
Odborníci pri experimentoch skúmali, ako rôzne polohy sedenia ovplyvňujú zaťaženie ľudského tela počas prudkého spomalenia. Výsledky ukázali, že cestujúci sediaci chrbtom k smeru letu môžu utrpieť menej vážne poranenia hlavy a ďalších častí tela.
Dôvod súvisí so spôsobom, akým sa pri náhlom spomalení prenášajú sily na organizmus. Pri sedadle otočenom proti smeru letu sa telo môže oprieť o väčšiu plochu operadla, ktoré pomáha rozložiť zaťaženie.
Naopak, pri sedení v smere letu sa telo počas prudkého spomalenia pohybuje dopredu a jeho zadržanie závisí najmä od bezpečnostného pásu.
V historických porovnaniach sa dokonca objavovalo tvrdenie, že sedadlá otočené proti smeru letu môžu výrazne zvýšiť šance na prežitie nehody. Niektoré staršie údaje hovorili až o desaťnásobnom rozdiele, takýto výsledok však nemožno považovať za všeobecne platný pre všetky letecké nehody.
Skutočná bezpečnosť závisí od mnohých faktorov vrátane typu nehody, konštrukcie lietadla, spôsobu upevnenia sedadiel a použitia bezpečnostných pásov.
Napriek známym výhodám zostávajú v civilných dopravných lietadlách najrozšírenejšie sedadlá otočené dopredu. Sedenie proti smeru letu sa však naďalej využíva v niektorých vojenských a ďalších typoch lietadiel.
Fakt č. 2: Kečup
Kečup si dnes väčšina ľudí spája s hustou červenou omáčkou z paradajok, ktorá sa podáva k hranolkám, hamburgerom či ďalším jedlám. Pôvodný kečup však nemal s paradajkami takmer nič spoločné. Jeho predchodcom bola fermentovaná omáčka z rýb, ktorá pochádzala z Ázie.
Jedna z najstarších zaznamenaných receptúr sa spája s Čínou a rokom 544 nášho letopočtu. Vtedajšia omáčka sa pripravovala z častí rýb vrátane vnútorností a jej výroba bola založená na dlhšom procese fermentácie.
Recept spomínal napríklad vnútornosti rôznych druhov rýb a žralokov. Zmes sa nechávala fermentovať niekoľko týždňov až mesiacov, pričom dĺžka prípravy závisela od ročného obdobia a teploty.
Počas horúcich letných dní mohol proces trvať približne 20 dní. Na jar alebo na jeseň sa predlžoval na približne 50 dní a v zime mohol dosiahnuť až 100 dní.
Takáto omáčka sa výrazne odlišovala od sladkokyslého paradajkového kečupu, ktorý poznáme dnes. Bola súčasťou ázijskej kuchyne a postupne si získala pozornosť európskych obchodníkov a cestovateľov.
Britskí cestovatelia si chuť ázijských omáčok obľúbili natoľko, že sa ich po návrate domov pokúšali napodobniť. Narazili však na problém s dostupnosťou niektorých surovín, predovšetkým sójových bôbov.
Európski kuchári preto začali experimentovať s inými ingredienciami. Vznikali rôzne druhy kečupu, ktoré sa pripravovali napríklad z ustríc, vlašských orechov alebo húb.
Hubový kečup bol v minulosti pomerne obľúbený a patril medzi dochucovadlá používané v britskej kuchyni. Jeho priaznivkyňou mala byť aj slávna anglická spisovateľka Jane Austenová.
Paradajky sa do kečupu dostali až neskôr. V Európe sa totiž dlho šírili mylné predstavy o ich jedovatosti, čo brzdilo ich širšie kulinárske využitie.
Jedna z najstarších známych písomných receptúr na paradajkový kečup pochádza z roku 1812. Jej autorom bol americký záhradník a vedec James Mease z Philadelphie.
Mease pri príprave používal paradajky, koreniny a brandy. Paradajky pritom označoval romantickým pomenovaním „jablká lásky“.
Kečup tak prešiel počas stáročí pozoruhodnou premenou. Z fermentovanej rybacej omáčky sa postupne vyvinulo jedno z najznámejších paradajkových dochucovadiel na svete.
Fakt č. 3: Hranolky
Hranolky dnes patria medzi najobľúbenejšie prílohy na svete. Nájdeme ich v reštauráciách, domácnostiach aj prevádzkach rýchleho občerstvenia. Menej známe je však ich spojenie s Thomasom Jeffersonom, jedným z najvýznamnejších amerických politikov a tretím prezidentom Spojených štátov.
Jefferson pôsobil v rokoch 1785 až 1789 ako americký diplomat vo Francúzsku, kde mal príležitosť spoznať miestnu gastronómiu. Práve počas tohto obdobia sa pravdepodobne zoznámil aj s nakrájanými zemiakmi pripravovanými vyprážaním.
Vo Francúzsku sa podobné jedlá konzumovali už v druhej polovici 18. storočia. Jefferson si francúzsku kuchyňu obľúbil a niektoré jej recepty a postupy si neskôr priniesol do Spojených štátov.
Medzi rokmi 1801 až 1809 sa v jeho písomnostiach objavil recept na vyprážané zemiaky, ktorý patrí medzi najstaršie známe americké záznamy o príprave jedla pripomínajúceho dnešné hranolky.
Zaujímavé je, že Jefferson pri opise postupu použil francúzske sloveso frire, ktoré označuje vyprážanie v tuku. To naznačuje, že mal na mysli spôsob prípravy podobný moderným hranolkám, a nie obyčajné opekanie zemiakov na panvici.
Jefferson sa preto niekedy označuje za jedného z priekopníkov hranoliek v americkej gastronómii. Nie je však isté, že bol úplne prvým človekom, ktorý ich do Ameriky priniesol.
Jeho význam spočíva najmä v tom, že patril medzi známe osobnosti, ktoré pomáhali prenášať francúzske kulinárske zvyky do amerického prostredia.
Ako prezident navyše organizoval spoločenské večere, na ktorých sa podávali aj jedlá inšpirované európskou kuchyňou.
Hoci sa hranolky neskôr stali neoddeliteľnou súčasťou americkej gastronómie, ich história je úzko prepojená s európskymi kulinárskymi tradíciami.
Fakt č. 4: Sny
Sny patria medzi najzáhadnejšie prejavy činnosti ľudského mozgu. Počas spánku môžeme zažívať najrôznejšie situácie, stretávať známych ľudí či navštevovať miesta, ktoré v skutočnosti neexistujú. Väčšina snových zážitkov je však založená predovšetkým na obrazoch a zvukoch.
Zaujímavé poznatky priniesol už výskum z roku 1966, v ktorom účastníci opisovali svoje sny. Výsledky naznačili, že zrakové a sluchové vnemy sa v snoch objavujú oveľa častejšie než vône alebo chute.
Čuchové a chuťové vnemy sa v tomto výskume vyskytovali v menej ako jednom percente zaznamenaných snových zážitkov. Znamená to, že hoci počas snívania bežne vidíme a počujeme, vône a chute si v snoch uvedomujeme podstatne zriedkavejšie.
To však neznamená, že čuch nemôže naše sny ovplyvňovať. Zaujímavý experiment z roku 2009 ukázal, že vône prítomné počas spánku môžu mať vplyv na emocionálne ladenie snov.
Vedci skúmali, ako spiaci ľudia reagujú na príjemné a nepríjemné pachy. Keď boli účastníci vystavení príjemnej vôni ruží, ich sny mali tendenciu byť pozitívnejšie.
Naopak, pri nepríjemnom zápachu pripomínajúcom pokazené vajcia sa častejšie objavovali negatívne ladené snové zážitky.
Tieto výsledky naznačujú, že mozog dokáže počas spánku spracovávať informácie z okolitého prostredia, aj keď si ich človek vedome neuvedomuje.
Vône tak môžu ovplyvňovať atmosféru a emocionálny obsah snov bez toho, aby sa v samotnom sne museli priamo objaviť.
Zistenia zároveň ukazujú, že naše sny nie sú úplne oddelené od vonkajšieho sveta. Aj počas spánku môže mozog reagovať na určité podnety, ktoré sa následne premietnu do snových zážitkov.
Fakt č. 5: Afrika
Afrika je druhým najväčším kontinentom na svete a vyniká mimoriadnou kultúrnou aj jazykovou rozmanitosťou. Na jej území sa používa približne 2 000 rôznych jazykov, čo predstavuje viac ako štvrtinu všetkých živých jazykov na svete.
Presný počet sa môže líšiť podľa spôsobu klasifikácie jednotlivých jazykov a nárečí. Odhaduje sa však, že na celom svete existuje približne 7 000 živých jazykov, pričom značná časť z nich sa používa práve v Afrike.
Jazyková rozmanitosť je mimoriadne výrazná aj v rámci jednotlivých afrických krajín. Napríklad v Tanzánii sa hovorí viac ako 120 jazykmi, ktoré používajú rôzne komunity a etnické skupiny.
Jedným z najvýznamnejších jazykov krajiny je svahilčina, známa aj ako kiswahili. V Tanzánii má dôležité postavenie vo vzdelávaní, verejnej komunikácii aj každodennom živote.
Popri nej však existujú desiatky ďalších jazykov, ktoré sa používajú najmä v rodinách a miestnych komunitách. Niektoré z nich sú stabilné a odovzdávajú sa ďalším generáciám, zatiaľ čo iným hrozí postupný zánik.
V Tanzánii sa evidujú aj desiatky ohrozených jazykov, ktorých používanie postupne ustupuje. Niektoré už dokonca úplne zanikli.
Afrika je domovom viacerých významných jazykov, medzi ktoré patrí arabčina, svahilčina a množstvo ďalších regionálnych jazykov.
Arabčina patrí medzi najrozšírenejšie jazyky kontinentu, predovšetkým v severnej Afrike. Svahilčina zase zohráva významnú úlohu vo východnej Afrike, kde slúži ako spoločný dorozumievací jazyk medzi rôznymi komunitami.
Zaujímavým príkladom africkej jazykovej rozmanitosti je aj jazyk hadza, ktorým hovorí malá komunita v Tanzánii. Tento jazyk je pozoruhodný svojimi charakteristickými mľaskavými spoluhláskami, ktoré vznikajú špecifickým pohybom jazyka.
Hadza sa zároveň považuje za jazykový izolát, pretože jeho príbuznosť s inými známymi jazykmi nebola spoľahlivo preukázaná.
Africká jazyková rozmanitosť tak predstavuje významnú súčasť kultúrneho dedičstva ľudstva. Každý jazyk uchováva vlastné tradície, poznatky a spôsob vnímania sveta, ktoré sa odovzdávajú z generácie na generáciu.
Ak chcete vedieť viac, prečítajte si predošlú časť!
Zdroj1 Zdroj2 Zdroj3 Zdroj4 Zdroj5
