Zaujímavosti ku káve, ktoré ti rozšíria obzory #2383 – Jake Gyllenhaal má šľachtických predkov  a surikaty majú pozoruhodný spôsob komunikácie

Vedeli ste, že pri chôdzi môže na naše kolená pôsobiť sila niekoľkonásobne prevyšujúca našu telesnú hmotnosť? Alebo že hollywoodsky herec Jake Gyllenhaal má predkov medzi švédskou šľachtou a surikaty dokážu svojich druhov upozorniť na rôzne druhy nebezpečenstva? V dnešných zaujímavostiach sa pozrieme aj na históriu surfovania, ktorá siaha hlboko do minulosti, a odhalíme, čo v skutočnosti znamená hudobný pojem a cappella.

Fakt č. 1: Kolená 

Kolenné kĺby zohrávajú mimoriadne dôležitú úlohu pri každodennom pohybe. Umožňujú nám chodiť, behať, skákať či vystupovať po schodoch, no zároveň musia odolávať značnému zaťaženiu. Pri niektorých bežných činnostiach môže na kolená pôsobiť sila zodpovedajúca až niekoľkonásobku našej telesnej hmotnosti.

Pri chôdzi sa napríklad zaťaženie kolenného kĺbu môže pohybovať približne na úrovni troch až štyroch násobkov telesnej hmotnosti. To znamená, že aj relatívne jednoduchý pohyb predstavuje pre kolená značnú mechanickú záťaž. Pri behu, skákaní alebo chôdzi po schodoch môžu byť pôsobiace sily ešte vyššie.

Práve preto má telesná hmotnosť významný vplyv na zdravie kolenných kĺbov. Nadmerná hmotnosť môže zvyšovať ich zaťaženie a prispievať k problémom, ako je osteoartróza. U ľudí s nadváhou môže byť zníženie hmotnosti jedným zo spôsobov, ako kolenám uľaviť.

Kolená zároveň každý deň pomáhajú tlmiť nárazy vznikajúce pri pohybe. Hoci sú prispôsobené pravidelnému zaťažovaniu, príliš prudké zvýšenie fyzickej aktivity môže viesť k preťaženiu alebo zraneniu.

Dôležité je preto zvyšovať intenzitu pohybu postupne. Ak človek napríklad začne behať bez predchádzajúcej prípravy alebo náhle výrazne predĺži vzdialenosť, ktorú denne prejde, jeho kolená nemusia byť na novú záťaž dostatočne pripravené.

Na zdravie kolien môže vplývať aj výber obuvi. Opotrebované topánky alebo obuv, ktorá neposkytuje dostatočnú oporu, môžu meniť spôsob zaťažovania dolných končatín a u niektorých ľudí prispievať k bolestiam.

Vhodná obuv pritom závisí od individuálnych potrieb. Iné požiadavky môže mať človek, ktorý väčšinu dňa stojí v práci, a iné pravidelný bežec či pacient s ochorením kolenných kĺbov.

Starostlivosť o kolená preto zahŕňa nielen pravidelný pohyb, ale aj primerané zaťažovanie, vhodnú obuv a udržiavanie zdravej telesnej hmotnosti.

Fakt č. 2: Jake Gyllenhaal 

Americký herec Jake Gyllenhaal je známy z množstva úspešných filmov, no jeho rodinná história je rovnako zaujímavá ako niektoré z postáv, ktoré stvárnil. Jeho predkovia pochádzajú z viacerých európskych krajín a z otcovej strany má dokonca šľachtické korene.

Z matkinej strany má poľských a lotyšských predkov. Otcova rodina má zase korene vo Švédsku, Nemecku, Švajčiarsku a Anglicku, pričom v jeho rodokmeni sa nachádzajú aj vzdialenejšie francúzske a waleské väzby.

Mimoriadne zaujímavé je jeho spojenie so švédskou šľachtou. Gyllenhaal pochádza zo švédskeho šľachtického rodu, ktorého história siaha do 17. storočia. Medzi jeho predkov patril Nils Gunnarsson Haal, s ktorým sa spája vznik tejto rodovej línie.

Rod Gyllenhaalovcov je zaznamenaný aj vo švédskych šľachtických registroch. Herec má teda vo svojom rodokmeni spojenie s historickou švédskou aristokraciou, hoci sa preslávil predovšetkým vlastnou hereckou kariérou.

Zaujímavá je aj jedna z jeho skúseností z obdobia pred hereckou slávou. Jake Gyllenhaal totiž v mladosti pracoval ako plavčík.

S touto prácou sa spája aj nezvyčajná historka, ktorú herec rozprával. Počas služby mal pomôcť človeku, ktorého poštípala medúza. Podľa jeho rozprávania pritom použil moč, pretože veril, že môže zmierniť nepríjemné následky poštípania.

Hoci ide o pomerne známu predstavu, použitie moču sa dnes pri poštípaní medúzou neodporúča, pretože môže podráždenie ešte zhoršiť. Vhodná prvá pomoc závisí od konkrétneho druhu medúzy.

Gyllenhaalov život tak zahŕňa nielen úspešnú hereckú kariéru, ale aj prekvapivý rodinný pôvod a netradičné zážitky z mladosti.

Fakt č. 3: Surikaty 

Surikaty patria medzi mimoriadne spoločenské živočíchy, ktoré žijú v organizovaných skupinách. Ich život je založený na spolupráci a jednotliví členovia skupiny sa podieľajú na hľadaní potravy, ochrane pred predátormi aj starostlivosti o mláďatá.

Jedným z najzaujímavejších prejavov ich správania je systém stráženia. Kým ostatné surikaty hľadajú potravu alebo sa venujú svojim činnostiam, jeden z členov skupiny často preberá úlohu pozorovateľa.

Strážca si vyberie vyvýšené miesto, napríklad kameň, krík alebo termitisko, a postaví sa na zadné nohy. Odtiaľ má lepší výhľad na okolie a môže včas spozorovať blížiace sa nebezpečenstvo.

Keď zaujme svoje miesto, vydáva charakteristické zvuky, ktorými ostatným signalizuje svoju prítomnosť. Pokiaľ je okolie bezpečné, môže sa ozývať jemným pískaním či pravidelnými kontaktnými zvukmi.

Situácia sa však okamžite mení, keď strážca spozoruje predátora. Vtedy vydá výrazný varovný signál, ktorý ostatné surikaty upozorní, aby sa rýchlo ukryli.

Surikaty sú pritom veľmi komunikatívne zvieratá. Využívajú najmenej desať rôznych typov hlasových prejavov, pričom ich zvukový repertoár je v skutočnosti ešte rozmanitejší.

Medzi ich zvuky patrí mrmlanie, vrčanie, syčanie, rôzne pískanie či výstražné volania. Samice bývajú podľa pozorovaní často hlasovo aktívnejšie než samce.

Mimoriadne pozoruhodné je, že surikaty dokážu odlišnými varovnými zvukmi upozorniť na nebezpečenstvo prichádzajúce zo vzduchu alebo zo zeme. Inak teda reagujú napríklad na dravého vtáka a inak na predátora, ktorý sa približuje po zemi.

Ak sa k skupine dostane nepriateľ, surikaty sa môžu zomknúť, naježiť srsť, prehnúť chrbát a hlasným syčaním sa pokúsiť pôsobiť väčšie a nebezpečnejšie.

Ich spôsob života ukazuje, aká dôležitá môže byť spolupráca a komunikácia pri prežití vo voľnej prírode.

Fakt č. 4: Surfovanie 

Surfovanie si dnes spájame najmä s oceánskymi vlnami, slnečnými plážami a modernou športovou kultúrou. Jazda na vlnách má však oveľa staršiu históriu, než by sa mohlo zdať.

Korene surfovania siahajú do dávnych čias, keď ľudia využívali jednoduché plavidlá a dosky na pohyb po vode a jazdu na vlnách. Starobylé tradície spojené s takouto činnosťou poznáme najmä z tichomorských oblastí, no podobné praktiky sa vyvíjali aj inde.

Zaujímavé historické stopy sa nachádzajú napríklad v Peru, kde sa jazda na vlnách spája s tradičnými plavidlami používanými miestnymi rybármi. Peruánska tradícia jazdy na vlnách má veľmi staré korene, hoci presné datovanie jej počiatkov je predmetom výskumu.

V súvislosti s históriou surfovania sa niekedy spomínajú aj tisíce rokov staré vyobrazenia z Peru. Tvrdenie, že v lokalite Chan Chan boli objavené viac ako 5 000 rokov staré rytiny zobrazujúce surfistov, však nie je spoľahlivo doložené. Samotné mesto Chan Chan navyše vzniklo podstatne neskôr.

Moderné športové surfovanie sa začalo výraznejšie rozvíjať v 20. storočí. Jedna z významných raných surferských súťaží sa konala v roku 1928 v Kalifornii. Súťažné podujatia postupne pomáhali premieňať surfovanie na organizovaný šport.

V nasledujúcich desaťročiach jeho popularita výrazne vzrástla. Z aktivity spojenej predovšetkým s pobrežnými komunitami sa stal celosvetovo známy šport a životný štýl.

Surfovaniu sa dnes venujú milióny ľudí po celom svete a okolo tohto športu vzniklo rozsiahle odvetvie zahŕňajúce výrobu vybavenia, oblečenia, cestovný ruch aj športové podujatia.

Surfovanie však mnohých ľudí nepriťahuje iba ako fyzická aktivita. Pre jeho priaznivcov predstavuje aj spôsob, ako tráviť čas v prírode, zažívať slobodu a na chvíľu uniknúť každodennému zhonu.

Práve spojenie pohybu, oceánu a radosti z jazdy na vlnách pomáha vysvetliť, prečo si surfovanie získava priaznivcov naprieč generáciami.

Fakt č. 5: A cappella

Hudobný výraz a cappella označuje spev bez sprievodu hudobných nástrojov. Môže ísť o vystúpenie jediného speváka alebo celej skupiny, ktorá vytvára hudbu výlučne pomocou ľudských hlasov.

Samotný názov pochádza z taliančiny a v doslovnom preklade znamená „v štýle kaplnky“. Tento výraz má historické korene v cirkevnej hudbe a pôvodne sa používal v trochu odlišnom význame než dnes.

V minulosti pomáhal rozlišovať medzi rôznymi spôsobmi hudobného prednesu, najmä medzi renesančnou polyfóniou a barokovým koncertantným štýlom.

Renesančná polyfónia bola charakteristická súčasným vedením viacerých samostatných hlasových línií, ktoré spolu vytvárali harmonický celok. Pri jej interpretácii však mohli spevákov sprevádzať aj hudobné nástroje.

V 19. storočí sa výraz a cappella začal čoraz viac spájať výlučne s vokálnou hudbou bez inštrumentálneho sprievodu.Prispel k tomu obnovený záujem o renesančnú hudbu aj predstava, že staršie vokálne skladby sa predvádzali iba hlasmi.

V skutočnosti však pri niektorých historických skladbách nástroje zdvojovali jednotlivé spevácke hlasy. Dnešný význam výrazu a cappella preto nie je úplne totožný s jeho pôvodným používaním.

Samotný spev je pritom oveľa starší než tento hudobný pojem. Niektoré výskumné teórie naznačujú, že hlasové prejavy a spev mohli byť súčasťou ľudskej komunikácie ešte pred vznikom rozvinutého jazyka.

Hudba má zároveň veľmi dlhú zaznamenanú históriu. Medzi najstaršie doklady hudobných pokynov patria klinopisné tabuľky z obdobia približne 2 000 rokov pred naším letopočtom.

Jednou z najstarších úplne zachovaných hudobných skladieb je grécky Seikilov epitaf, ktorý pochádza približne z 1. storočia nášho letopočtu.

A cappella tak predstavuje spôsob hudobného prejavu, pri ktorom sa hlavným a jediným nástrojom stáva ľudský hlas. Speváci ním dokážu vytvárať melódie, harmónie aj rytmické prvky bez potreby ďalšieho hudobného sprievodu.

Ak chcete vedieť viac, prečítajte si predošlú časť!

Zdroj1 Zdroj2 Zdroj3 Zdroj4 Zdroj5