Pravdepodobne ste sa aj vy stretli s pojmom “vtáčí mozog”, zväčša sa to používa na označenie niekoho, ktorá sa nespráva príliš inteligentne, ale skôr koná či rozpráva hlúpo. Ak sú vám však známe druhy ako havran, krkavec či vrana, potom viete, že na Zemi existujú aj veľmi inteligentné vtáky, ktoré je neradno urážať. Na to, aké sú tieto vtáky malé a pre niekoho i bezvýznamné, ich správanie, zmýšľanie a hierarchia je ohromujúca.
Na základe čoho vedci usúdili, že sa jedná o nadmieru inteligentné vtáctvo? Aký je ich život a čím vynikajú spomedzi ostatné druhy vtákov? Rozhodli sme sa vám to priblížiť.
Dokážu sa spoznať v zrkadle
Vedec menom Helmut Prior z Goetheho univerzity vo Frankfurte sa rozhodol vykonať jeden test, kde si za objekt pozorovania vzal práve straky. Cieľom štúdie bolo zistiť, či sa dokážu rozpoznať v zrkadle. Konkrétne sa použilo 5 strák, pričom na telo každej sa nalepil farebný papierik, po tom čo sa straka uvidela v zrkadle sa tento papierik pokúsila zobákom zo svojho tela odstrániť. Tým sa preukázalo, že sa tieto vtáky naozaj dokážu v zrkadle rozpoznať a vnímať. Okrem ľudí, delfínov, niekoľkých druhov opíc a slonov to pravdepodobne nedokáže žiadny iný druh.
Dokážu si zapamätať tváre ľudí
Aj tu existuje len niekoľko druhov cicavcov, ktoré to dokážu, v živočíšnej ríši to totiž ani zďaleka nie je také bežné. V rámci štúdie sa vedci rozhodli otestovať vrany. V čase, kedy sa dali na ich odchyt mali masky. Vrany si ich zapamätali, a teda zakaždým, keď k ním vedci prišli v maskách boli v pozore a útočili na nich, ak k nim však prišli s inou maskou alebo bez masky boli celkom pokojné. Výskumníci pokračovali v testovaní aj po niekoľkých mesiacoch, dokonca rokoch a vždy vrany reagovali rovnako ako na začiatku.
Rady napodobňujú
Niekomu by sa to mohlo zdať z ich strany až zákerné, ako veľmi nemiestny pokus o vtip. Tieto vtáky totiž využívajú inteligenciu aj k tomu, aby sa naučili napodobňovať zvuky a následne ich mohli využiť, k zábave?
Jeden správca zoologickej záhrady si spomína, ako straka dokázala napodobniť hlas zamestnanca, ktorý mal na starosti kŕmenie kurčiat. S obľubou to straka využívala, pričom sliepky zakaždým reflexne pribehli očakávajúc jedlo. Nech to straky urobili hocikoľkokrát, kurčatá sa vždy nechali nachytať.
Častokrát si adoptujú ďalšie mláďatá
Pri štúdiu vrán sa stal prípad, kedy rodičia mláďat zahynuli, vtedy si však malé vrany vzal pod svoje ochranné krídla iný rodičovský pár. Ďalším prípadom bolo mláďa sojky, ktoré sa ocitlo v hniezde, ktoré patrilo vranej matke (nikoho by neprekvapilo, keby mláďa z hniezda vyhodila alebo dokonca zabila a nakŕmila ním vlastné mláďatá) ona si ho ale spočiatku nevšímala, no neskôr sa nechala obmäkčiť jeho “plačom” a začala ho kŕmiť a starať sa oň ako o vlastné.
Sú rodinne založené
Mnohé druhy vtákov v krátkej dobe vychovajú svoje mláďatá a nútia ich do osamostatnenia sa. V prípade vrán to však môže byť aj trochu inak – ich potomkovia s nimi môžu zostávať aj roky. Počas tohto obdobia majú ich rodičia ďalšie mláďatá, o ktoré sa starajú aj títo “starší súrodenci”. Vytvárajú tým akési rodinné hodnoty a prejavujú svoju lojalitu.
Rady dávajú darčeky
Nie je to úplne bežné, no niekoľko prípadov sa vyskytlo. Isté osemročné dievčatko si zvyklo kŕmiť vrany, ktoré sa bežne prechádzali po záhrade, kde bývala. Vrany sa pravdepodobne z vďačnosti rozhodli toto dievčatko potešiť a v kŕmidle jej skoro vždy nechali nejakú drobnosť – od lesklých predmetov, ktoré obľubujú až po drobné mŕtve živočíchy.
Prejavujú úctu k mŕtvym a organizujú „pohreby“
Pri pozorovaní sa preukázalo, že vrany naozaj prejavujú svojim mŕtvym druhom úctu. Jemne do nich šťuchajú zobákom, trhajú trávu a kladú ju k mŕtvemu telu.
