Zem sa točí rýchlejšie ako kedysi. Vedci zvažujú historický zásah do svetového času

Antické hodiny s ozubenými kolieskami na pozadí Zeme a Mesiaca, doplnené grafickými výkričníkmi.

Dĺžka dňa sa mení o milisekundy, čo môže viesť k výnimočnej úprave svetového času. Podľa vedcov hrozí historicky prvé skrátenie UTC.

Zem sa počas tohto leta začala otáčať rýchlejšie než zvyčajne. Hoci ide len o zlomky sekundy, v globálnom meradle ide o významnú odchýlku. Najkratší deň tohto roka bol 10. júla – trval o 1,36 milisekundy menej než bežných 86 400 sekúnd. Podobne skrátené dni sa očakávajú aj koncom júla a začiatkom augusta.

Tento jav vedie odborníkov k úvahám o výnimočnom kroku – odobratí takzvanej prestupnej sekundy z globálneho času. Takýto zásah sa doposiaľ nikdy nevykonal.

Presný čas verzus pohyb planéty

Zem sa štandardne otočí okolo svojej osi raz za 24 hodín, no v skutočnosti sa táto dĺžka nepatrne mení v závislosti od viacerých faktorov – od gravitačných vplyvov až po pohyby vnútri zemského jadra. Presnosť merania zabezpečujú atómové hodiny, ktoré porovnávajú “oficiálny čas” s reálnym otáčaním Zeme.

Pohľad na Zem z vesmíru s Mesiacom v pozadí, ukazujúci kontinenty a mraky.
Zdroj: pixabay.com

Až do roku 2016 sa kvôli spomaľovaniu rotácie Zeme museli do UTC času pridávať dodatočné sekundy, aby sa zachoval súlad. Od spustenia systému v roku 1972 ich pribudlo 27. Lenže od roku 2016 k žiadnemu pridaniu sekundy nedošlo – rotácia sa zrýchlila.

Teraz sa prvýkrát reálne uvažuje o opaku: že bude potrebné sekundu z UTC odpočítať. Pravdepodobnosť, že k tomu dôjde do roku 2035, sa odhaduje na približne 40 %.

Rýchlejšia rotácia verzus topiace sa ľadovce

Jedným z faktorov, ktoré môžu ovplyvňovať rotáciu Zeme, je aj klimatická zmena. Topenie ľadovcov v Grónsku a Antarktíde presúva obrovské množstvo vody do oceánov, čím sa mení rozloženie hmotnosti na planéte. To spôsobuje jemné spomalenie rotácie, ktoré do istej miery kompenzuje súčasné zrýchlenie.

Zároveň sa mení aj samotná os otáčania Zeme – jej sklon a poloha. Takéto zmeny môžu mať v budúcnosti výraznejší vplyv než doterajšie prirodzené faktory ako gravitačné pôsobenie Mesiaca.

Prečo záleží na milisekundách?

Možno sa zdá, že zmena o milisekundu nemá praktický význam, no opak je pravdou. Presný čas je základom fungovania mnohých moderných technológií – od satelitných navigácií (GPS), cez mobilné siete, až po finančné systémy, kde sa každá transakcia zaznamenáva s presnosťou na zlomky sekundy.

Ak by sa rozdiel medzi UTC a skutočnou rotáciou Zeme zväčšoval, mohlo by to ovplyvniť synchronizáciu týchto systémov. Preto vedci sledujú každý milisekundový odklon a v prípade potreby upravujú globálny čas tak, aby odchýlka nikdy nepresiahla limit stanovený Medzinárodným úradom pre váhy a miery.

Zatiaľ je však všetko v štádiu sledovania a analýz. Či k odobratiu sekundy skutočne dôjde, rozhodnú až ďalšie merania v nasledujúcich rokoch.

Zdroj1 Zdroj2

Vybrané pre vás:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *