Ako dlho by ste dokázali prežiť na rôznych planétach? Odpovede vás prekvapia!

1490

Keby ste pristáli na Merkúre, prvé, čo by ste si všimli, by bola neuveriteľná blízkosť Slnka. Je totiž najbližšie k veľkej ohnivej guli a zároveň ide o najmenšiu planétu spomedzi ostatných. Prekvapivé je, že napriek tomu nie je najhorúcejšia planéte. Tou je Venuša.

Mercury on a black background
Photo by NASA

Dni sú horúce a teplota dosahuje viac ako 425°C. Na druhej strane, kam Slnko nedosiahne, však klesá na -180°C. Merkúr sa správa podobne ako púšť – v noci nedokáže udržať teplo. Nemajú totiž atmosféru a tým pádom ani vlhkosť, mraky ani dážď.

Ak by sa vám podarilo dostať sa z jedného konca planéty na druhý a pendlovať medzi týmito dvoma extrémami, podarilo by sa vám prežiť. Keďže však kyslík nespolupracuje s planétami bez atmosféry, prežili by ste len tak dlho, ako dokážete zadržať dych.

Venuša sa dokáže zohriať až na neuveriteľných 1000°C. Gravitácia je však podobná tej našej, preto by ste nemali problém chodiť po horách a ísť si zabehať. Jediné, čo by vás nepustilo, by bola teplota. Nemožno zabudnúť ani na extrémny tlak, ktorý by ľudskú bytosť okamžite rozdrvil. Je to ako byť na Zemi 500 metrov pod vodou, preto by ste na tejto planéte vydržali nažive len pár sekúnd.

a piece of paper with a picture of a planet on it
Photo by SIMON LEE

Mars je pomerne známy tým, že sa na ňom nachádza najvyššia hora slnečnej sústavy, ktorá je asi 3-krát vyššia než Mt. Everest. Nejde však len o obyčajnú horu, ale o sopku. Hoci sa Mars prezýva aj Červený planéta, v skutočnosti je na ňom naozaj chladno. Aby sa otočil okolo Slnka, potrebuje takmer dva roky času.

Mars on a black background
Photo by NASA

Má veľmi riedku, za to však nedýchateľnú atmosféru. Planétu postihujú časté prašné búrky a polárne čiapky pokryté oxidom uhličitým. Na mieste by ste síce nezamrzli, museli by ste však mať poriadne hrubé vrstvy oblečenia. Aj na Marse platí, že by ste prežili tak dlho, ako by ste dokázali zadržať dych. Pozitívom však je, že by ste si užili neuveriteľný výhľad.

Najväčšou planétou je mohutný Jupiter. Na otočenie svojej osi potrebuje len 10 hodín. Jednou z najlepších turistických atrakcií by bola nepochybne Veľká červená škvrna. Ide o oblasť, kde trvala búrka podobná hurikánu vyše 300 rokov. Len toto miesto je dvakrát väčšie ako naša planéta. Aby Jupiter obišiel celú dráhu okolo Slnka, potrebuje na to približne 12 pozemských rokov. Gravitácia je tu však oveľa silnejšia ako naša. Okrem nedostatku kyslíka by vás rozdrvil obrovský tlak. Preto by vaša návšteva netrvala dlhšie ako niekoľko sekúnd.

a close up of a planet with a black background
Photo by Planet Volumes?

Bývalá planéta, dnes považovaná za trpasličiu, je od Slnka najďalej. Aj preto je Pluto jedno z najchladnejších miest vôbec – dosahuje až -400°C. 10000 metrov vysoké hory sú pokryté metánovým ľadom, preto by ste si mali zobrať poriadne teplú bundu. Jedna cesta okolo Slnka mu trvá 248 rokov, aby obehol okolo vlastnej osi mu stačí len 6 pozemských dní. Vzduch je tu tiež nedýchateľný – okrem metánu je bežne prítomný aj dusík – takže by ste si užili len zopár sekúnd.

Pluto on a black background
Photo by NASA

Najveternejšou planétou je Neptún, ktorého jadro sa nápadne podobá Zemi. Obklopuje ho 14 mesiacov a ďalšou zaujímavosťou je dĺžka dňa, t. j. 17 hodín. Aby sa otočil okolo Slnka, potrebuje vyše 150 rokov. Nielenže je tamojší vzduch nedýchateľný, ale, podobne ako v ostatných prípadoch, aj tu by vás rozdrvil silný tlak.

Neptune on a black background
Photo by NASA

Druhou najväčšou planétou je Saturn, kde deň trvá len 11 hodín. Aj tu by vám robil problémy extrémny tlak, v dôsledku ktorého by ste nestihli otvoriť ani oči. Jeho najväčším mesiacom je Titan, ktorý má spomedzi všetkých planét a mesiacov k Zemi najbližšie. Život tu by nemal byť až taký problém, tvorí ho dokonca množstvo riek, oceánov a jazier. Nepríjemnou skutočnosťou však je, že sú pokryté metánom a etánom a okrem toho tu prevláda chladné počasie.

Saturn and its rings
Photo by NASA

Ani náš Mesiac nepatrí medzi priateľské miesta. V dôsledku nedostatku kyslíka aj tu vydržíte len tak dlho, ako dokážete zadržať dych. Preto je jediným miestom vhodným na život naša malá planéta. Prispôsobili sme sa mnohým poveternostným podmienkam, gravitácii a iným okolnostiam. Môžeme žiť kdekoľvek od suchých púští až po zasnežené hory. Je to jediné miesto, ktoré poskytuje rovnováhu potrebnú na prežitie.

full moon photography
Photo by Mike Petrucci

Zdroj

Ivana Božiková
Zdravím, volám sa Ivana a študujem filológiu v Banskej Bystrici. Rada čítam, píšem, zisťujem a vymýšľam, cestujem, spoznávam, smejem sa a nepohrdnem ani dobrým jedlom. Teší ma!
Odoberať
Upozorniť na
Meno alebo prezývka
Nie je povinný
Pre správne fungovanie komentárov spracúvame cookies, prezývky a e-maily používateľov

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

2 Komentáre
Najhodnotnejšie
Najnovšie Najstaršie
Inline Feedbacks
Zobraziť všetky komentáre
Moje nervy.
28. mája 2023 5:55

-400 stopňou Celzia? Nehrabe trošku? Taká teplota sa nedá dosiahnuť.

JP
30. mája 2023 6:42

Pokiaľ meriate teplotu v stopňoch, tak môže