Snáď nie je dieťa, ktoré by sa netešilo na prehliadku zoologickej záhrady, väčšina detí má totiž z týchto miest len veľmi príjemné a šťastné spomienky. Šťastne môžu spomínať aj na rôzne akváriá, teráriá, záchranné stanice a dosť možno i na cirkusy.
Avšak život týchto zvierat, život v zajatí nie je až taký ružový ako sa zdá za sklom. Samozrejme, nájdu sa ľudia, či už majitelia takýchto zariadení alebo pracovníci, ktorí sa úprimne snažia vytvoriť týmto zvieratám prostredie čo najviac podobné ich prirodzenému, no nájdu sa aj takí, ktorí sa o to nesnažia ani v najmenšom. A práve nevhodné prostredie môže mať nadmieru nepriaznivý vplyv napríklad aj na psychický stav a pohodu týchto zvierat.
Pociťovanie smútku pri odlúčení
Ak by to ešte niekoho prekvapovalo, áno, aj zvieratá dokážu cítiť a vnímať emócie a rovnako ich dávať aj najavo. Najtypickejším príkladom sú práve primáty, ktorí sú nám ľuďom, fylogeneticky najbližšie. A rovnako ako u ľudí, aj u nich sa pri odlúčení partnerov, rodičov a potomstva alebo súrodencov navzájom, prejavil smútok. Nie zriedka takéhoto jedinca takzvané zlomené srdce dohnalo až k smrti z odlúčenia.
V zajatí sa zvieratá môžu zblázniť
Zvieratá chované v zajatí sa často cítia ako vo väzení (čo si budeme hovoriť, nielenže cítia, ono je to aj pravda). Podmienky mnohokrát nie sú vhodné a dostatočné, a tak môžeme u zvierat pozorovať rôzne formy sebapoškodzovania, stereotypné správanie a ďalšie patológie. Len si spomeňte koľkokrát ste videli v zoologickej záhrade leva, ktorý neustále pobiehal dookola alebo vtáka, ktorý mal nápadne vyšklbané perie.
Fyzické týranie nie je pre zvieratá žijúce v zajatí nič nezvyčajné
Zvieratá bohužiaľ nevedia rozprávať, inak by sme sa zhrozili aké hrôzy sa im stali a čo všetko im ľudia urobili. Nemajú hlas, aby to vykričali do sveta a častokrát ani nemajú možnosť sa akokoľvek brániť. Sú prípady, kedy boli zvieratá bité, bičované, inak zraňované, mučené a trápené.
Mnohokrát im ale bolesť spôsobujú aj “prosté” zlé podmienky, ktoré by sa dali odstrániť. Napríklad zvieratá s vankúšikmi na labkách trpia, ak majú výbeh pokrytý drsnou alebo horúcou dlažbou. Ďalej môže byť nevhodná kvalita potravín, hygiena pitnej vody.
Zvieratá žijúce v zajatí majú nedostatok stimulácie, čo môže viesť k nude a „zoochóze“
Malý výbeh, nedostatočne upravený a zariadený, predsa musí byť väzením. A keby bol aj pekne upravený, zvieratá potrebujú aktivitu, stimuláciu, zábavu, inak strádajú. No a vedci pre stav ich frustrácie a utrpenia vymysleli aj názov – zoochóza.
Tá sa zvykne prejavovať celým množstvom neurotických symptómov ako napríklad – hryzenia, koprofágia (požívanie a hranie sa s exkrementami), sebapoškodzovania, nezmyselné krúženie, kolísanie, prehnaná starostlivosť v podobe obsedantného lízania a škrabania. Život v zajatí je pre zvieratá utrpením a u mnohých to dokonca vedie k predčasnej smrti.
Zvieratá sú vystavené extrémnym teplotám, na ktoré nie sú “zvyknuté”
Autor tejto fotografie je KC WelchNa našom území sa totiž nachádzajú aj zvieratá, ktoré pôvodom pochádzajú z extrémnych podnebí – či už sa bavíme o tom tropickom alebo chladnom severskom. Zvieratá prirodzene v týchto podmienkach vyrastajú a viaže sa k nim aj ich fylogenetický vývoj, takže majú vyvinuté mechanizmy a spôsoby ako tieto extrémy zvládnuť. Napríklad lev vo vysokých teplotách savany sa môže uchýliť do vyššej trávy do tieňa stromu. To však nie vždy môže mať v našich podmienkach k dispozícii. Potom je tu príklad ľadových medveďov, ktoré majú problém sa schladiť alebo naopak tropické vtáky, ktoré môžu mať v dôsledku zimy problémy s reprodukciou alebo môžu dokonca hynúť.
