História nie je len to, čo sa napíše, jej korene siahajú hlboko. Nie je niečo fascinujúce na tom, byť archeológom a objavovať dosiaľ nepoznané? Vtedy sa človek cíti ako skutočný bádateľ, historik, človek, ktorý prináša svetu mnohokrát prevratné objavy. Ako všetko aj táto práca prichádza s istými úskaliami, napríklad takými, kedy by ste mohli zistiť niečo, čo sa vám nebude páčiť, prípadne vás až zamrzí. Aj taká je história a jej zákutia.
Nech by však človek zistil čokoľvek, vždy je to veľmi dôležitý diel skladačky, okrem poznania môže priniesť aj myšlienku či varovanie. Je to kľúč k poznaniu minulých storočí, ľudí v ňom žijúcich a udalostí, ktoré sa odohrali. Akákoľvek odpoveď na otázku je veľmi vzácna, najmä vo svete, kde je len málo vecí jasných a známych.
Ako povedal známy filozof: „Viem, že nič neviem.”
Treba si ale pripomenúť, že objavy nie sú vždy len nehmotné veci, mnohokrát to kedysi boli živí, cítiaci ľudia, a tak netreba zabúdať na rešpekt a uznanie voči ich pamiatke.
Pozostatky stoviek detí, ktoré zahynuli v opatrovateľskom domove v Írsku
Nejednalo sa o jediné takéto miesto – v celom Írsku ich v 20.storočí bolo omnoho viac. Išlo o inštitúcie, ktoré boli riadené štátom i katolíckou cirkvou a za úlohu mali poskytnúť útočisko slobodným matkám – tie tu mali deti donosiť, porodiť a následne sa pracovníčky mali o ne postarať.
Na prvý pohľad možno sľubovali dôslednú starostlivosť, no opak bol pravdou. Častokrát sa k matkám i k deťom pristupovalo absolútne neprofesionálne až neľudsky, ani týranie nebolo ničím nezvyčajným. Pre zlé hygienické podmienky sa tu často šírili ochorenia, ktoré priniesli smrť veľkému počtu detí. Nájdených boli okolo 800 pozostatkov detí, ktoré boli uložené do neoznačených hrobov.
Po celé desaťročia cirkevné a štátne školy v Kanade pochovávali domorodé deti do neoznačených hroboch
Od konca 19. do konca 20. storočia kanadská vláda financovala školy, ktoré poskytovali vzdelanie i stravovanie približne tisícom domorodých detí. V roku 1998 bola väčšina z nich zatvorená, no zostalo po nich hrôzostrašné dedičstvo – mnohé školy zneužívali deti s cieľom asimilovať ich do bielej kanadskej spoločnosti.
Taktiež tu bolo objavených viac ako 1300 neoznačených hrobov s detskými pozostatkami. Tým sa školy snažili zamiesť pod koberec ich vlastné pokusy o dehumanizáciu týchto detí.
Archeológovia našli v Ekvádore pozostatky detí, ktoré nosili „prilby“ vyrobené z lebiek iných detí
Pravdepodobne sa jedná o jeden z najmrazivejších objavov archeológie. Pôvodný zámer výskumníkov bol vykopať mohyly, ktoré by súviseli s Guangalovou kultúrou, z obdobia okolo roku 100 pred Kristom.
Archeológovia však zostali poriadne zaskočení, keď objavili pozostatky bábätiek, ktoré nosili prilby z lebiek iných detí (presne sa však nevie, pred čím ich mali tieto “prilby” chrániť).
Jazero kostí v indických Himalájach skrývalo pozostatky až 800 ľudí
Jazero Roopkund by ste našli v indických Himalájach. Jeho zaujímavosťou je, že istú časť roka býva zamrznuté. V čase keď práve zamrznuté nebolo (písal sa rok 1942) si jeden návštevník všimol niečo nezvyčajné – kosti, ktoré vyplavilo. Začalo sa vyšetrovanie, ktoré objavilo ďalšie a ďalšie pozostatky ľudí. O koho sa jednalo a čo sa im stalo? Odpoveď sa zatiaľ nepodarilo zistiť, a tak aj naďalej zostáva toto jazero veľmi tajomným a mrazivý miestom.
Na poľskom cintoríne sa našli predmety, ktoré mohli ukazovať na pohreby ľudí – upírov
Ide o nálezy z približne 17.storočia. Je jasné, že naprieč históriou sa ľudia pochovávali rôzne, existovali isté tradície, ktoré sa líšili od kultúry ku kultúre. Na tomto cintoríne sa však našli naozaj podozrivé predmety, ľudia boli pochovaní s kameňmi, kosákmi a truhly boli zamknuté na zámok. Na základe výskumu sa prišlo na to, že ľudia ktorí ich takto pochovali pravdepodobne verili, že sa jednalo o upírov.
