Napriek pokročilému storočiu a snahe moralistov o úplny zákaz experimentovania na zvieratách, nie je možné dosiahnuť ich absolútnemu vyhoveniu. Pozitívne však je, že sa prijímajú aspoň nejaké opatrenia na minimalizáciu používania zvierat, odstránenie ich bolesti, utrpenia a zabezpečenie welfare.
Stále sú však neoddeliteľnou súčasťou vedeckých výskumov a je dosť pravdepodobné, že ešte nejakú dobu aj budú. Uplatňujú sa totiž vo všetkých oblastiach vedy – genetiky, fyziológie, etológie chorôb a ďalších. To však stále nič nemení na tom, že niektoré experimenty sú nevhodné a neetické, nech prinášajú hoc aké úchvatné výsledky.
Tento zoznam obsahuje jedny z najšokujúcejších experimentov, ktoré sa vedci rozhodli vykonať a je len otázne, či išlo len o zábavu, teoretickú vedu alebo boli získané výsledky naozaj k prospechu.
Priehľadná koža žaby
Aby vedci lepšie videli a mohli pochopiť uloženie, pohyby a vôbec samotný rast orgánov či patologických nádorov vo vnútri tela žaby, rozhodli sa vyšľachtiť tieto drobné obojživelníky tak, aby mali priehľadnú kožu. Bolo to v roku 2007 a naozaj sa to podarilo!
Možno sa to zdá zvláštne, ale malo to jednu pomerne nečakanú výhodu – vedci nemuseli vykonať toľko pitiev, keďže veľa vecí sa dalo vidieť aj cez samotnú kožu.
Medúzy boli poslané do vesmíru
V roku 1991 plánovala doktorka Dorothy Spangenbergová študovať potenciálne účinky nulovej gravitácie na ľudský plod. Po tom čo si ale uvedomila, že by to bolo maximálne neetické a navyše by jej to ani nemuselo prejsť, rozhodla sa to vyskúšať aspoň na medúzach (použitých bolo takmer 2500 jedincov, ktoré boli raketoplánom poslané do vesmíru). Samozrejme mali zabezpečené základné prostredie, v ktorom by mali prežiť. Najskôr sa úspešne rozmnožili až ich bolo takmer 60 tisíc.
Po návrate na Zem sa však zistilo, že majú problém s pohybom. To znamená, že aj ľudia, ktorí by strávili dlhú dobu vo vesmíre alebo by sa tam dokonca narodili, by mali problém s motilitou – je to podobný fenomén ako keď sa námorníci po dlhej dobe vrátia späť na pevninu.
Transplantácia opičej hlavy
Táto transplantácia bola uskutočnená začiatkom 70.rokov minulého storočia americkým výskumníkom, kedy bola jednej opici hlava opatrne oddelená a spolu s cievami i nervami ju “napojili” k telu bez hlavy. Údajne to fungovalo a opica sa dokonca pokúsila jedného z chirurgov uhryznúť. Jedinec však žil len ďalších deväť dní, potom zomrel.
V roku 2015 bol už prvý pokus o transplantáciu ľudskej hlavy.
Ľudské ucho na chrbte laboratórnej myši
Do buniek na chrbte tejto malej myšky boli naočkované bunky chrupavky patriace krave. Umiestnené boli tak, aby z nich vyrástlo ucho, ktoré by sa dalo upraviť, aby bolo podobné tomu ľudskému.
Naozaj k tomu prišlo, ucho bolo od tela myši oddelené a tá mohla ďalej žiť svoj život. Účelom štúdie bolo predovšetkým zlepšiť techniku rekonštrukčnej chirurgie.
Šimpanz, ktorého vychovávali ako dieťa
Existuje veľa prípadov, kedy boli deti vychované zvieratami, ale máme len málo informácií o situáciách, kedy by bolo zviera vychované ako dieťa. V roku 1931 napadlo psychológovi Winthropovi Kelloggovi, čo by sa stalo, keby bol šimpanz vychovávaný ľuďmi. Vzal si teda jedno mláďa domov a sám ho vychovával spolu so svojím malinkým synom Donaldom.
Avšak, nemalo to taký úspech ako predpokladal a dúfal. Namiesto toho, aby sa šimpanz učil od Donalda, ten začal napodobňovať zvuky opice. Celý projekt bol teda pre dobro všetkých po 9 mesiacoch ukončený.
