10 faktov o histórii dojčenia, ktoré zmenia váš pohľad na starostlivosť o dieťa
Dnes majú rodičia pri výžive dojčiat široké možnosti: od dojčenia cez umelé mlieko až po hotové detské príkrmy. V minulosti však bolo kŕmenie detí oveľa jednoduchšie, no zároveň nebezpečnejšie. Po tisíce rokov existovali len dve možnosti: dojčiť vlastné dieťa alebo využiť mokrú dojku. Spôsob, akým spoločnosť vnímala dojčenie, sa neustále menil a často ho ovplyvňovali móda, poverčivosť, ekonomika či reklama. História detskej výživy je preto plná zaujímavých, ale aj mrazivých faktov.
1. Mokré dojky boli bežnou súčasťou rodín
Používanie mokrých dojok siaha až do roku 2000 pred Kristom a pretrvalo až do 20. storočia. Išlo o ženy, ktoré dojčili cudzie deti, často na základe zmlúv. Niektoré matky nemali inú možnosť, pretože neprodukovali mlieko. V starovekom Egypte sa dojčenie považovalo za posvätný čin a existovali dokonca „liečby“ na podporu laktácie, ktoré dnes pôsobia skôr magicky než medicínsky.
2. Antika povýšila dojky na spoločenskú funkciu
V starovekom Grécku a Ríme boli mokré dojky bežné najmä u vyšších vrstiev. V Rímskej ríši existovali oficiálne zmluvy, ktoré určovali dĺžku dojčenia, často až do troch rokov. Dojky mali niekedy vyššie postavenie než iní otroci a aj v Biblii nájdeme viacero zmienok o tomto spôsobe starostlivosti o deti.
3. Stredovek veril v „magickú silu“ materského mlieka
V stredoveku sa detstvo začalo vnímať ako krehké obdobie. Materské mlieko sa považovalo za nositeľa fyzických aj povahových vlastností. Matky boli preto povzbudzované, aby dojčili vlastné deti. Objavili sa aj prvé návody, ako sa má mokrá dojka správať – mala dieťa utešovať, čistiť a správať sa k nemu ako vlastná matka.
4. Ryšavé ženy boli neželané dojky
V 17. storočí sa objavili bizarné odporúčania. Francúzsky lekár Jacques Guillemeau tvrdil, že ryšavé dojky by sa nemali používať, pretože ich mlieko môže na dieťa preniesť „ohnivý temperament“. Ide o príklad toho, ako hlboko boli výživové rozhodnutia ovplyvnené predsudkami.
5. Dojčenie sa stalo „nemoderným“
Od 17. do 19. storočia bohaté ženy dojčenie odmietali. Obávali sa poškodenia postavy a spoločenských obmedzení. Mokré dojky boli často lacnejšou alternatívou než starostlivosť o domácnosť. Počas priemyselnej revolúcie sa však objavila kritika tejto praxe, najmä kvôli užívaniu utišujúcich látok u dojčiat.
6. Prvé fľaše existovali už v staroveku
Nádoby na kŕmenie detí sa našli už z doby kamennej. V antike sa používali keramické nádobky a zvieracie mlieko. Problémom však bola hygiena. Fľaše sa ťažko čistili a často spôsobovali infekcie. Až priemyselná revolúcia priniesla bezpečnejšie riešenia.
7. Nádoby, ktoré zabíjali deti
Pred modernými fľašami sa používali rôzne náhrady, napríklad nádoby z kravských rohov alebo kovu. Mimoriadne nebezpečné boli tzv. bubby pots a pap boats, ktoré sa nedali poriadne vyčistiť. Výsledkom bola extrémne vysoká dojčenská úmrtnosť.
8. Ďalšie „vražedné fľaše“ 19. storočia
Sklenené fľaše z 19. storočia síce vyzerali moderne, no ich zložité tvary a gumové hadičky boli ideálnym prostredím pre baktérie. Získali prezývku „vražedné fľaše“. Napriek tomu sa začali masovo používať v robotníckych rodinách.
9. Prvé umelé mlieka boli nedokonalé
V 19. storočí vznikli prvé dojčenské formuly, ktoré sa snažili napodobniť materské mlieko. Najznámejšia bola Liebigova formula z kravského mlieka, múky a sladiny. Mnohé z týchto výrobkov však neposkytovali dostatočnú výživu.
10. Hygiena zachránila mnoho životov
Koncom 19. storočia sa vďaka teórii baktérií, lepšej hygiene, dostupnosti chladenia a kvalitnejším cumlíkom dramaticky znížila dojčenská úmrtnosť. Umelé mlieka sa postupne zlepšovali a stali sa bezpečnejšími.
Záver
História dojčenia a detskej výživy ukazuje, ako úzko sú prepojené výživa, spoločenské normy a vedecké poznanie. To, čo dnes považujeme za samozrejmé, bolo kedysi riskantným experimentom. Moderná medicína a hygiena zachránili milióny detských životov a pripomínajú nám, že vývoj v tejto oblasti bol všetko, len nie jednoduchý.
