10 vážnych psychiatrických diagnóz najväčších filmových monštier
Hoci sa na hororové filmy pozeráme pre zábavu, ich postavy často skrývajú omnoho viac než len fantazijné zlo. Pod maskou vrahov, démonov či prenasledovateľov sa často skrývajú postavy s vážnymi psychickými poruchami. V mnohých prípadoch ich správanie vychádza z reálnych psychiatrických diagnóz, ktoré môžu pomôcť pochopiť, prečo sa z niektorých ľudí stávajú monštrá, a prečo sa ich obete menia na ďalších trpiteľov.
1. Michael Myers a Laurie Strode
Z kultového filmu Halloween (1978) poznáme Michaela Myersa ako tichého vraha s maskou, ktorý sa vracia domov, aby zabil svoju sestru. Študenti z Rutgers University u neho identifikovali konverznú poruchu (neschopnosť hovoriť po traumatickej udalosti), voyeurizmus a prejavy autizmu. Michael po vražde svojej sestry stráca kontakt s realitou a jeho správanie sa stáva mechanickým.
Jeho sestra Laurie, ktorú prenasleduje, trpí posttraumatickým stresom – strachom, úzkosťami a neustálym pocitom ohrozenia. Symbolicky tak obaja predstavujú obe strany tej istej psychickej poruchy: traumu, ktorá plodí zlo a zlo, ktoré vyvoláva novú traumu.
2. Hannibal Lecter a Clarice Starling
Hannibal Lecter, geniálny kanibal, je typickým príkladom antisociálnej poruchy osobnosti (ASPD). Takíto ľudia bývajú charizmatickí, ale úplne bez empatie. Dokážu ľudí manipulovať a nemajú výčitky svedomia. Psychiater Glen Gabbard poukázal na to, že Lecter predstavuje „tvrdé jadro psychopata“.
Naopak, Clarice Starling, agentka FBI, ktorá s Lecterom vedie psychologickú hru, trpí posttraumatickou stresovou poruchou (PTSD) – dôsledkom traumatického detstva a hrôz, ktorým čelí počas vyšetrovania. Ich vzťah tak symbolizuje konflikt medzi extrémnou empatiou a úplnou absenciou ľudskosti.
3. Freddy Krueger a Nancy Thompson
Vo filme Nočná mora z Elm Street (1984) sa Freddy Krueger objavuje ako prenasledovateľ tínedžerov v snoch. Okrem sadistických sklonov vykazuje znaky pedofilnej poruchy a patologickej pomstychtivosti.
Jeho hlavná obeť, Nancy, sa stáva symbolom psychickej obete. Trpí poruchou nočnej mory, opakovanými halucináciami a nespavosťou. Psychológovia film interpretujú aj ako metaforu PTSD a sexuálneho zneužívania, pri ktorej sa sny stávajú obrazom potlačených spomienok.
4. Leatherface a Sally Hardesty
Hrdlorez Leatherface z filmu Texaský masaker motorovou pílou (1974) trpí neurodegeneratívnym ochorením a deformáciou tváre. Ako dieťa bol neustále šikanovaný, čo vyústilo do psychickej nestability a agresie. Jeho hlavná obeť, Sally Hardesty, po úteku trpí katatóniou – extrémnym stavom nehybnosti a šoku.
5. Regan MacNeil a otec Karras
Film Exorcista (1973) spája psychológiu a náboženstvo. Dievča Regan trpí podľa neurológov psychosomatickou poruchou. Jej telo reaguje na vnútorné utrpenie extrémnymi fyzickými symptómami. Kňazi to však interpretujú ako démonické posadnutie.Karras, ktorý ju zachraňuje, sám bojuje s pocitom viny a depresiou po smrti svojej matky. Film tak odhaľuje, že hranica medzi vierou, vinou a duševnou poruchou môže byť veľmi tenká
6. Annaliese Michel
Príbeh Annaliese Michel z Nemecka patrí medzi najdesivejšie skutočné prípady. Po diagnostikovaní epilepsie prestala užívať lieky a jej stav sa dramaticky zhoršil. Začala mať halucinácie, tvrdila, že ju posadli démoni ako Lucifer, Hitler či Kain. Počas 67 exorcizmov, ktoré viedli kňazi Arnold Renz a Ernst Alt, upadala do tranzu, kričala hlbokým hlasom a odmietala vstúpiť do kostola.
Michel zomrela v roku 1976 na podvýživu a vyčerpanie, vážila len okolo 30 kilogramov. Súd neskôr uznal oboch kňazov vinnými z usmrtenia z nedbanlivosti. Psychológovia sa zhodli, že trpela epilepsiou a psychózou z náboženskej výchovy, nie démonickým posadnutím. Jej príbeh inšpiroval film Exorcizmus Emily Rose (2005).
7. Jack a Wendy Torranceovci
V kultovom filme Osvietenie sa Jack Torrance stáva symbolom paranoidnej schizofrénie a alkoholizmu. Izolácia v hoteli Overlook a vlastná frustrácia ho vedú k halucináciám a násiliu. Jack sa snaží utopiť pocit zlyhania ako otec a spisovateľ v alkohole, rovnako ako pred ním jeho otec.
Jeho manželka Wendy a syn Danny sú zároveň obeťami aj svedkami jeho šialenstva. V pokračovaní „Doktor spánok“ vidíme, že Danny trpí posttraumatickou stresovou poruchou (PTSD) a opakuje chyby svojho otca. Stáva sa závislým a emocionálne prázdnym človekom.
8. Norman Bates
V klasike Psycho (1960) trpí Norman Bates disociatívnou poruchou identity – preberá osobnosť svojej matky, ktorú zabil, a pod jej vplyvom pácha vraždy. Okrem toho má aj voyeuristickú poruchu. Hoci ide o fikciu, psychiatria potvrdzuje, že silná trauma z detstva môže viesť k rozštiepeniu osobnosti. Film však podľa odborníkov prispel aj k stigmatizácii psychických porúch, keďže duševne chorí sú v ňom zobrazovaní ako nebezpeční
9. Andrew Laeddis alias Teddy Daniels
Vo filme Prekliaty ostrov (2010) sa ukáže, že vyšetrovateľ Teddy je v skutočnosti pacient psychiatrie, ktorý trpí bludnou poruchou. Po vražde manželky, ktorá utopila ich deti, si vytvára alternatívnu realitu, aby unikol pred vinou. Film ukazuje, ako môže myseľ vytvoriť ochranný klam, ktorý nahradí realitu.
10. Rosemary Woodhouse
Hlavná postava z filmu Rosemary má dieťatko (1968) čelí hrôze, keď uverí, že nosí Satanovo dieťa. Z medicínskeho hľadiska však jej správanie vykazuje znaky popôrodnej psychózy, zriedkavého stavu spojeného s halucináciami a bludmi po pôrode.
Jej presvedčenie o démonickom tehotenstve môže byť umocnené manipuláciou okolia a látkami, ktoré jej podáva manžel. Psychóza sa tak môže javiť ako nadprirodzený jav, hoci má reálne korene v psychickom zrútení.
Záver
Hororové príbehy sú viac než len fikcia, sú zrkadlom ľudskej psychiky. Za maskami monštier sa skrýva spoločný menovateľ: ľudské utrpenie, nepochopenie a bolesť, ktoré ak zostanú neliečené, môžu prerásť do šialenstva. A možno práve preto nás horory tak fascinujú, pretože v ich temnote spoznávame vlastné tiene.
