Použil si niekedy mikrovlnku alebo obyčajné zápalky? Asi sa pýtaš: Čo je to za hlúpu otázku? Pre teba je to dnes bežná vec. Dnes ich pokladáme za samozrejmosť, v niektorých prípadoch až nevyhnutnosť. Napadlo ti niekedy, ako niekto vymyslel tieto úžasné veci? V tomto článku nájdeš odpoveď!
Mikrovlnná rúra
Každý z nás ju už využil. Máme ju doma či v práci. Bez nej si teplý obed mimo domova nedopraješ. Aj keď je už dnes známe, že ohrievanie v mikrovlnke ničí zdravé časti v jedle, používa sa na celom svete.
Percy LeBaron Spencer pracoval na magnetrónoch – vysokovýkonných vákuových trubiciach, ktoré generujú krátke rádiové vlny nazývané mikrovlny. Náhodou pri práci zistil, že sa mu vo vrecku roztopila čokoládová tyčinka. Ihneď mu došlo, že to spôsobili magnetróny. V roku 1945 si nechal patentovať prvý kovový box poháňaný mikrovlnami.
Samolepiace bločky
Pre niektorých z nás sú to takzvané „debilníčky“. V rýchlosti zapíšeš, odtrhneš a prilepíš na chladničku alebo niekam, kde to máš neustále na očiach. Jednoduchá vec, ktorá bola najskôr pre vynálezcu Silvera Spencera zo spoločnosti 3M bezvýznamná.
Objavil to totiž pri výskume silných lepidiel, ale toto bol pravý opak. Ľahko lepí, ale nie pevne. Tak čo s tým? Našťastie o niekoľko rokov neskôr za ním prišiel kolega Art Fry s nápadom, vytvoriť blok papierikov, ktoré by sa mohli lepiť na povrch bez toho, aby ho poškodili. Vďaka nim tieto bločky používame dodnes.
Penicilín
Penicilín, ktorý bol objavený v roku 1928, bol jedným z prvých antibiotík na svete, ale muž, ktorý ho objavil Dr. Alexander Fleming v skutočnosti nikdy nemal v úmysle „revolúciu v celej medicíne“, ako to neskôr opísal.
Fleming sa k antibiotiku dostal skôr úplnou náhodou, keď na dva týždne nechal vo svojom laboratóriu kultúry zlatého stafylokoka a vrátil sa, aby zistil, že ich rastu zabránila pleseň nazývaná Penicillium notatum. Nuž aj takéto náhody sa stávajú. Isté je, že vďaka tomu bolo zachránených mnoho životov.
Zápalky
Aj keď už teraz miesto zápaliek používame skôr, zapaľovače, stále sa nevytratili z našich životov. Aj za tento vynález môže náhoda.
V roku 1826 chemik John Walker založil oheň a nad ním z palice zoskrabával chemikáliu, ktorou bola potretá. Všimol si, že sa táto chemikália rýchlo vznietila. Tou istou chemikáliou potrel kúsky kartónu a nazval ich „trecie svetlá“. Neskôr prešiel na drevené paličky a brúsny papier, ako poznáme zápalky dnes.
Zemiakové lupienky
Slaná pochúťka k filmu alebo ako občerstvenie pre návštevy. Chrumkavé tenké plátky, ktoré keď začneme jesť, tak nevieme prestať. Ako mohla byť náhoda, že vynašli niečo tak skvelé?
V roku 1853 sa v reštaurácii v New Yorku zákazník sťažoval na svoje zemiaky, pretože podľa neho boli príliš hrubé. Hovorí sa, že šéfkuchár George Crum od hnevu nakrájal zemiaky najtenšie ako sa dalo a vypražil ich. Na jeho prekvapenie sa to zákazníkovi zapáčilo a nakoniec zachutili celému svetu!
