10 šialených vecí, ktoré sa dejú s vašim telom počas ultramaratónu
Beh dlhý 42 kilometrov je pre väčšinu ľudí vrcholom vytrvalosti. No existujú bežci, ktorí túžia zájsť ešte ďalej, na ultramaratón. Tieto preteky presahujú bežnú maratónsku vzdialenosť a často dosahujú 50, 80 alebo dokonca viac kilometrov. Takáto záťaž kladie na telo obrovské fyzické aj psychické nároky. Hoci ultrabežci často hovoria o eufórii z dosiahnutia cieľa, ich telo počas pretekov prechádza sériou dramatických zmien.
1. Bolestivosť svalov
Po ultramaratóne prichádza extrémna svalová únava. Telo zažíva tzv. oneskorenú svalovú bolesť (DOMS), ktorá sa objavuje až niekoľko hodín po výkone a môže trvať celé dni. Dlhé hodiny behu spôsobujú mikroskopické poškodenia svalových vlákien, najmä na nohách, kolenách a bedrách. Žiadny tréning nedokáže telo úplne pripraviť na tento druh záťaže.
2. Pľuzgiere ako nevyhnutný spoločník
Trenie, pot a dlhé hodiny v pohybe robia svoje. Aj pri kvalitných topánkach a ponožkách sú pľuzgiere bežné. Najčastejšie sa objavujú na prstoch a pätách. Prevenciou môže byť lepenie nôh, výmena ponožiek počas pretekov či dôkladné vysušenie chodidiel – ale zázraky sa čakať nedajú.
3. Problémy so srdcom
Hoci beh prospieva srdcu, ultramaratón ho vystavuje extrémnej skúške. Dehydratácia, teplo či vyčerpanie môžu viesť k nepravidelnému tepu, závratom alebo krátkodobému kolapsu. Bežci preto sledujú svoj pulz pomocou inteligentných hodiniek a neustále dopĺňajú tekutiny, aby udržali správny rytmus srdca.
4. Hypertermia alebo podchladenie
Telo musí počas ultramaratónu bojovať s teplotnými extrémami. V horúčave hrozí prehriatie, strata potenia a riziko úpalu. Naopak, v chladných podmienkach môže prísť k podchladeniu. Vietor, dážď či zmeny nadmorskej výšky môžu situáciu ešte zhoršiť. Správne oblečenie a hydratácia sú preto kľúčové.
5. Bolesť nôh a zranenia
Každý krok znamená obrovský tlak na chodidlá, ktoré obsahujú viac než 100 pohyblivých častí. Ultrabežci často trpia zápalom šliach, plantárnou fasciitídou či stresovými zlomeninami. Pomáha strečing, výmena ponožiek a kvalitná obuv, no bolesti sa väčšina nevyhne.
6. Strata hmotnosti
Počas jedného ultramaratónu môže bežec stratiť 2 až 3 kilogramy, prevažne v dôsledku potenia. Ide však o tzv. hmotnosť vody, ktorá sa po doplnení tekutín v priebehu pár dní vráti. Aj keď ide o „rýchlu diétu“, tento typ chudnutia je pre telo veľmi náročný.
7. Vyčerpanie glykogénu
Glykogén je hlavný zdroj energie pre svaly. Po vyčerpaní zásob prichádza moment, ktorý bežci opisujú ako „náraz do steny“. Telo stráca silu a každé ďalšie tempo si vyžaduje obrovské úsilie. Preto sa pred ultramaratónom odporúča dopĺňať sacharidy, ktoré pomáhajú oddialiť energetický kolaps.
8. Problémy so žalúdkom
Pri nesprávnom stravovaní pred pretekmi hrozí nevoľnosť, kŕče či tzv. bežecké klusy, čiže náhla potreba ísť na toaletu počas behu. Mliečne výrobky, kofeín, strukoviny a korenené jedlá sú rizikové. Počas dlhých behov je ideálne prijímať ľahko stráviteľné sacharidy v menších dávkach.
9. Bolesť kĺbov
Kolenné, bedrové a členkové kĺby znášajú stovky tisíc opakovaných nárazov. Najväčšie riziko zranenia hrozí pri zbehoch, keď telo čelí zvýšenému tlaku. Aj keď sa bolestiam kĺbov dá čiastočne predísť tréningom, pri ultramaratóne sa im takmer žiadny bežec úplne nevyhne.
10. Nedostatok spánku
Ultramaratóny často trvajú viac než 24 hodín, a spánok počas nich neprichádza do úvahy. Telo sa tak dostáva do stavu spánkovej deprivácie, čo vedie k dezorientácii, halucináciám či strate rovnováhy. Po dobehnutí je však odmena sladká: hlboký a zaslúžený spánok.
Záver
Ultramaratón nie je len testom fyzickej výdrže, ale aj psychickej odolnosti. Bežci počas neho čelia bolesti, únave, chladu, teplu aj hladu, no zároveň zažívajú okamihy čistého sústredenia a eufórie. Každý kilometer ich učí niečo nové o hraniciach ľudského tela aj mysle.
