Sýkorovci v tieni štátu: Najtemnejšia kapitola postsovietskej Bratislavy

Keď sa v Bratislave v deväťdesiatych rokoch zvečerilo, mesto patrilo jediným pánom, Sýkorovcom. Klanu, ktorý sa stal ozajstným symbolom slovenskej mafie. Pri jeho začiatkoch za všetkým stál charizmatický, ale neľútostný boss, Miroslav Sýkora. Muž, ktorého meno sa okamžite stalo synonymom moci, strachu a lojality. Keď po jeho násilnej smrti prevzal žezlo Róbert Lališ, „sýkorky“ získali vodcu na ďalších 15 rokov.

Toto je príbeh legendárnej mafiánskej organizácie, ktorá tvrdou rukou vládla bratislavskému podsvetiu. Od jej počiatkov, cez krvavé boje o moc, až po jej pád.

Začiatky Sýkorovcov

Je začiatok 90. rokov. Bratislava sa mení na mesto ako z divokého Západu. Je plné gangov a tých, ktorí zacítili, že práve nastal čas nekonečných možností. Z bývalých vyhadzovačov, boxerov a ochrankárov sa stávajú prví „podnikatelia“ novej éry.

Medzi nimi je aj Miro Sýkora, syn diplomata, študent prestížnej školy s výhliadkou žiarivej budúcnosti. Bol jedným z tých, ktorí videli v príchode kapitalizmu príležitosť a nie hrozbu. Vzal to po svojom, cestou mimo zákona. A spolu s ním sa pritom formuje skupina, ktorá sa už zanedlho stane v Bratislave a celom Slovensku ozajstným pojmom. Sýkorovci.

V polovici 90. rokov sú už Sýkorovci neotrasiteľnou silou. Ovládali herne, nočné kluby, bezpečnostné služby aj pranie špinavých peňazí.

Dva silné postavy v kožených bundách stoja v tmavej uličke s tlmeným svetlom za nimi.

Miroslav Sýkora – zrod bossa legendárnej bratislavskej mafie

Miroslav Sýkora sa narodil presne na Nový rok 1. januára 1964. Pochádzal z rodiny diplomata, a zaujímavosťou je, že študoval na prestížnom Moskovskom inštitúte pre medzinárodné záležitosti. Školu ale nedokončil, podobne ako neskôr žurnalistiku v Bratislave.

„Jeho spolužiaci ho označovali za sčítaného človeka, s ktorým sa dalo rozprávať na skutočne rôzne spektrum tém. Sýkora rozhodne nebol žiaden hlupák.“ (zdroj)

Ešte v Moskve sa zoznámil so svojim prvým parťákom, s ktorým rozbiehal svoju kriminálnu kariéru. Volal sa Šaňo Belovič. Už v Rusku začali kšeftovať s dodávkami potravín a alkoholu, pričom im pritom sekundovala aj domáca mafia. No a neskôr už v Bratislave sa k nim pridal aj Takáč, ktorý sa neskôr stal hlavou ďalšieho obávaného gangu.

Sýkora ale nebol typickým bitkárom z ulice. Naopak, bol to inteligentný chlap so schopnosťou diplomaticky riešiť konflikty a spájať ľudí. Stratég, ktorý dokázal udržať rovnováhu. Vďaka tomu sa stal prirodzeným lídrom.

Okamžite pochopil, že násilie je len nástroj, nie cieľ. Kým iní bossovia sa bezhlavo bili o územie, on sa snažil z mafiánskej štruktúry spraviť organizáciu. Zaviedol systém, rozdelenie biznisu na oblastí vymáhania, ochrany, podnikania. Prvky, ktoré pripomínali taliansku Cosa Nostru.

Hneď ako sa v roku 1995 zbavil Danišovcov, ktorých výbušnina rozmetala na drobné kúsky v aute pred budovou ministerstva financií, Bratislava začala patriť jemu. Vražda bratov, ktorých prezývali Tuti a Papas, bola inak vlastne prvá verejne známa mafiánska poprava u nás. Tú mal naplánovať Sýkorov vojak Róbert Lališ, prezývaný Kýbel.

Zo Sýkoru sa stal mafián číslo jeden. Mal kontakty v polícii, v SIS, v biznise aj politike. Kto chcel v hlavnom meste podnikať, musel mať hlavne „pokoj od Sýkoru“.

Sýkorovci a SIS

Niekto ako Ivan Lexa v obleku pred slovenským znakom, s postavami v pozadí v hmle.

Jednou z najzaujímavejších kapitol z dejín tejto mafiánskej skupiny je ich prepojenie na tajnú službu. Vzťah medzi Sýkorovcami a Slovenskou informačnou službou bol roky predmetom špekulácií, neskôr sa potvrdilo, že úzka spolupráca medzi nimi naozaj prebiehala v rokoch 1995 až 1997. V tom čase jej šéfoval Ivan Lexa.

Niektoré zdroje tvrdia, že SIS využívala Sýkorovcov najmä na „špinavú prácu“. Od sledovania osôb až po likvidáciu nežiaducich podnikateľov. Ďalšie, že Sýkora prostredníctvom kontaktov v tajnej službe chránil svojich ľudí.

Sýkorovci tak mali byť okrem iného zapojení aj do sledovania Róberta Remiáša, čo napokon skončilo jeho vraždou. Páchatelia nikdy neboli potrestaní.

Konkurencia nespí: spor Sýkora vs Duran

Onedlho sa ale presvedčil, že vládnuť v podsvetí nie je len tak nejakou prechádzkou v ružovej záhrade. V Bratislave sa totiž čoraz agresívnejšie začal presadzovať jeho bývalý „kolega“ Peter Križanovič, alias Duran. Ten neskôr viedol vlastnú zločineckú skupinu zloženú z bývalých kulturistov a vyhadzovačov.

Dva siluety mužov, medzi nimi blesk, v pozadí auto v hmle a dramatická atmosféra.

Klin do vzťahu dvoch „priateľov“ vrazila „slovenská lúpež storočia“, pri ktorej si páchatelia z nitrianskej pobočky VÚB banky odniesli neuveriteľných 130 miliónov slovenských korún a k tomu ďalších takmer 44 miliónov vo valutách. Sýkora vedel o čine všetko a k lúpežníkom pri rozdeľovaní peňazí v dedinke s príznačným názvom Krvavé Šenky vyslal dvoch pobočníkov, ktorí ich donútili odovzdať polovicu ulúpenej koristi. Jedným z nich mal byť práve Duran. Keď prišlo na delenie, boss Sýkora si uzurpoval oveľa väčšiu časť peňazí, čo Durana nahnevalo.

Nevraživosť medzi nimi naďalej rástla až vyvrcholila dvoma atentátmi na Sýkoru. Odveta nedala na seba dlho čakať. Pri výbuchu auta sa Križan veľmi ťažko zranil. A to až tak, že mu museli amputovať nohu. Po nie celkom vydarenom pokuse o vraždu Durana sa Sýkora už začal naozaj báť. Bez ochranky nespravil ani krok a v každom vo svojom okolí videl nepriateľa.

Sýkorova smrť

Píše sa 6. február 1997. Miroslav Sýkora prichádza na stretnutie v hoteli Holiday Inn v Bratislave. S ochrankárom vystupujú z auta, keď na nich útočníci zblízka vystrelia sériu rán z brokovnice a samopalu. Sýkora padá na zem, podľa prokurátora, ktorý prípad dozoroval, v jeho tele výstrely spôsobili 13 poranení hlavy a hrudníka (zdroj).

Čierno-biela ilustrácia scény s ležiacim Miroslavom Sýkorom na mokrej ulici, vozidlá a postavy v diaľke pri daždi.

„Od auta urobil len pár krokov po schodoch, kým mu nohou pod pravým kolenom nepreletel prvý „pozdrav“ z pištole. Nasledovali ho dva ďalšie do bedier. Zvalil sa na bok a pokúsil sa doplaziť za najbližšie auto. Podarilo sa mu vytiahnuť revolver Smith & Wesson, z ktorého stihol vypáliť jedinú ranu. Jeho život potom navždy ukončila dávka striel zo samopalu, ktoré mu z bezprostrednej blízkosti zasypali hlavu, krk aj hrudník.“ (Aktuality-sk)

Boss bratislavskej mafie, muž, ktorý ovládal mesto, je mŕtvy. V jednom z pristavených áut mal sedieť aj Duran, aby v priamom prenose videl, ako z jeho úhlavného nepriateľa uniká život. Dlho ho ale neprežil. Už 16. apríla toho istého roku ho zabije v Petržalke výbuch auta.

„Duran mi prišiel oznámiť, že si to s Mirom vybavil osobne a poklepal si po spodnej časti protézy a povedal, pozri, čo zo mňa Miro urobil. Tiež mi povedal, že preberá skupinu sýkorovcov,“ z Černákovej súdnej výpovede z júla 2021 (zdroj).

Jeden z najvplyvnejších mužov slovenského podsvetia odišiel, no jeho impérium prežilo. Po Sýkorovej smrti a pohrebe, na ktorom sa mimochodom zúčastnilo viac než sto zachmúrených mafiánskych postáv, nastal chaos a mocenské vákuum. Skupina sa rozdelila. Časť sa pridala k Lacovi Bališovi, druhá strana sa zase držala Róberta Lališa, bývalej pravej ruky Sýkoru. Misky váh sa napokon priklonili k Lališovi. Vraj aj vďaka podpore Mikiho Černáka.

Novým bossom „sýkoriek“ sa stáva Lališ alias Kýbel

Na čelo sýkorovcov sa teda postavil Róbert Lališ, prezývaný Kýbel. Vyučený autoklampiar a spočiatku Sýkorov radový muž, ktorý sa svojou húževnatosťou a tvrdosťou prepracoval na absolútny vrchol hierarchie. Okrem toho bol opatrný, dôkladný, a hlavne nemilosrdný.

„Prezývku Kýbel dostal pre nízky vzrast. Volali ho aj Malý, alebo Krpatý či iba On. Pre jeho krutosť aj Gestapák.“ (denník Pravda)

Lališ v tmavom oblečení stojí pred záhadným pozadím s rozmazanými siluetami ďalších postáv.

Práve pod Lališom sa Sýkorovci zmenili na najorganizovanejší gang Slovenska. Zaviedol premyslenú štruktúru, vojenskú disciplínu a tvrdé tresty za zradu. Každý člen mal presne stanovenú rolu. Skupina mala pomyselné jadro a k tomu ďalších 5 vetiev, ktoré kontrolovali Bratislavu, Záhorie aj Senecký región. (zdroj).

Unikátna štruktúra gangu, kto riadil jednotlivé vetvy?

Jednu bratislavskú vetvu riadil Ladislav Bališ alias Dlhý Laco, ešte donedávna najväčší Kýblov konkurent na trón Sýkorovcov. Druhej bratislavskej vetve šéfoval František Borbély. Senec a okolie mal pod palcom najprv Peter Havaši alias Havel a po jeho smrti Martin Biháry alias Rus. Záhorácku vetvu zase riadil Ivan Cupper alias Vincko a napokon Senicu a Trnavský kraj mala na starosti skupina okolo bývalého kukláča Miroslava Štvrteckého.

Koniec Kýblovho panovania

Róbert Lališ sa na čele gangu udržal neuveriteľných 15 rokov, čím sa zaradil medzi najdlhšie slúžiacich mafiánskych bossov na Slovensku. No spravodlivosť dostihla aj jeho. Všetko sa to zlomilo v lete 2012, keď sa rozhodli prehovoriť niektorí bývalí členovia gangu. Padli prvé obvinenia z vrážd, ktorých mu napokon prischlo až 14.

Tri roky sa dokázal skrývať. Hovorilo sa, že ho videli v Brne, iní spomínali aj exotické Thajsko. Napokon mu želiezka na rukách zaklapli v nemeckom Kolíne nad Rýnom. Nepomohli mu ani falošné doklady. 13. júna 2018 bol právoplatne odsúdený na doživotie trojčlenným senátom Najvyššieho súdu. Ešte dodajme, že v nedávno obnovenom procese v ho Špecializovaný trestný súd v roku 2025 napokon odsúdil na 25-ročný trest odňatia slobody.

Epilóg: dedičstvo temných čias

Takmer tridsať rokov po smrti Miroslava Sýkoru, zakladateľa jednej z najmocnejších mafiánskych skupín, má Slovensko nové problémy, nových oligarchov a nových politikov.

Ale ak sa pozorne pozrieme na to, ako sa tu stále prelieva moc a peniaze, zistíme, že duch Sýkorovcov tu naďalej prebýva.

Toto preto nie je len obyčajný príbeh o zločine, je to vlastne zrkadlo krajiny, ktorá ešte stále len hľadá odvahu pozrieť sa sama sebe do očí.

Zdroje