10 zaujímavých faktov o stále obľúbených prsných implantátoch
Zväčšenie prsníkov patrí medzi najčastejšie estetické operácie a dnes je bežnou súčasťou plastickej chirurgie. Kým moderné implantáty prešli veľkým vývojom, história tohto zákroku je plná pokusov, omylov a niekedy aj veľmi riskantných nápadov.
1. Prvá žena so silikónovým gélovým implantátom
V roku 1962 dostala Timmie Jean Lindsey ako prvá na svete silikónový gélový implantát. Pôvodne prišla k lekárovi kvôli odstráneniu tetovania z hrude. Lekári jej navrhli bezplatnú operáciu – zväčšenie z približne B na C košík. Nápad so silikónovým „vrecúškom“ vznikol v čase, keď sa v medicíne začali používať nové pružné materiály (napríklad krvné vaky) a lekárom pripomínali dotyk prsného tkaniva. Zaujímavé je, že jej implantát vydržal desaťročia bez prasknutia (hoci časom došlo k miernej kalcifikácii).
2. Psychické zdravie po operácii
Niektoré výskumy našli súvislosť medzi vyšším rizikom samovraždy a ženami po zväčšení prsníkov. Poukázala na to švédska štúdia s tisíckami žien, kde sa riziko v porovnaní s bežnou populáciou javilo vyššie a v čase rástlo. Vedci však upozorňujú, že príčinou nemusí byť implantát samotný, častejšie sa uvažuje o tom, že časť pacientok mala psychické ťažkosti, závislosti alebo zraniteľnosť už pred zákrokom. Preto sa ako rozumné riešenie spomína psychologický skríning pred operáciou a lepšie sledovanie po nej.
3. Tekutý silikón a jeho riziká
V minulosti boli problémom najmä injekcie tekutého silikónu. Tie mohli spôsobiť tvrdnutie prsníka, keď sa okolo materiálu vytvorilo jazvové tkanivo (tzv. kapsulárna kontraktúra). Vtedy mohli byť potrebné ďalšie zákroky – niekedy až odstránenie tkaniva. V USA bolo používanie tekutého silikónu zakázané začiatkom 90. rokov, no nelegálne zákroky sa, žiaľ, objavujú dodnes.
4. Doba „pokusu a omylu“
Pred érou moderných implantátov sa skúšali naozaj extrémne výplne. Bežné boli pokusy so sklenenými guľôčkami, chrupavkou, slonovinou či gumou. V roku 2002 dokonca jeden lekár patentoval nápad používať ako výplň vlasy alebo keratín. Väčšina starých metód však zlyhávala pre infekcie, odmietnutie telom alebo deformácie.
5. Ochorenia po operácii a sporné tvrdenia
Mnohé ženy opisujú skupinu príznakov, ktoré dávajú do súvisu s implantátmi (napríklad únava, bolesti hlavy či iné ťažkosti). Niektoré tvrdia, že sa im po vybratí implantátov uľavilo. Vedecké štúdie doteraz nenašli jednoznačný dôkaz, že silikónové implantáty tieto ochorenia priamo spôsobujú. Ide teda o citlivú tému, kde sa miešajú osobné skúsenosti, medicínske otázky a aj právne spory.
6. Prvý „implantát“ už v roku 1895
Za vôbec prvý zaznamenaný pokus o obnovu prsníka sa považuje zákrok v Nemecku z roku 1895. Po mastektómii lekár Vincenz Czerny použil pacientkino vlastné tkanivo lipóm (nezhubný tukový útvar) a vložil ho do miesta, kde prsník chýbal, aby sa dosiahla symetria. V tom čase to bolo výnimočné, pretože sa verilo, že rekonštrukcia môže „zakryť“ návrat nádoru.
7. Parafín a vazelína ako „výplne“
Na konci 19. storočia lekári experimentovali s minerálnym olejom (vazelínou) a parafínovým voskom. Spočiatku pôsobili ako jednoduché výplne, no problém bol, že materiál sa mohol v tele presúvať, roztekať a vytvárať tvrdé hrčky a deformácie (tzv. parafinómy). Napriek komplikáciám sa metóda určitý čas používala, kým ju medicína postupne opustila.
8. Implantáty pomohli pri identifikácii obetí
Implantáty majú sériové čísla, ktoré môžu pomôcť pri identifikácii neznámych tiel. V hostórii poznáme prípad vraždy z Kalifornie, kde práve čísla z implantátov pomohli určiť totožnosť obete. V praxi sa to používa aj pri iných nešťastiach, keď je identifikácia inak pomerne ťažká.
9. Priemyselný silikón v povojnovom Japonsku
Po druhej svetovej vojne sa v Japonsku objavili injekcie silikónu do prsníkov, často z priemyselných zásob určených na technické využitie. Takýto materiál nebol sterilný a mohol obsahovať nečistoty, čo viedlo k infekciám, zjazveniu, migrácii látky a deformáciám.
10. Pred prvou operáciou prebehlo testovanie na zvierati
Ešte pred operáciou Timmie Jean Lindsey sa prvý silikónový implantát testoval na psovi menom Esmeralda. V období s minimálnou reguláciou a rýchlym zavádzaním nových nápadov. Dnes sú pravidlá vývoja a schvaľovania zdravotníckych pomôcok prísnejšie, no aj tak sa bezpečnosť implantátov stále rieši a sleduje.
Záver
História prsníkových implantátov ukazuje, ako dlho trvalo, kým sa medicína posunula od improvizácie k bezpečnejším postupom. Od parafínu, vazelíny a tekutého silikónu až po moderné implantáty, vždy sa opakovala rovnaká lekcia: ak sa obchádzajú pravidlá a testovanie, následky bývajú vážne.
