Zaujímavosti ku káve, ktoré ti rozšíria obzory #2347 – ako Sam Altman zmenil svet a ChatGPT prekonal všetky rekordy
Každodenný život plynie rýchlo, no niektoré príbehy a fakty nám pripomenú, ako dramaticky sa svet mení, a to doslova pred našimi očami. Tentokrát sa pozrieme na muža stojaceho za jedným z najrýchlejšie rastúcich digitálnych produktov histórie, na explozívny nástup ChatGPT, na najdlhšie Vianoce na svete, kreatívne nápady medzi spánkom a bdením aj na to, ako násilie v rodine dokáže zmeniť detský mozog.
Fakt č. 1: Sam Altman
Keď sa povie ChatGPT, mnohí si predstavia samotnú technológiu. No za ňou stojí konkrétny človek – Sam Altman, podnikateľ a vizionár, ktorý sa už v detstve zamiloval do počítačov. Ako osemročný rozobral svoj Macintosh, aby pochopil, ako funguje. Táto detská zvedavosť sa postupne premenila na kariéru, ktorá zásadne ovplyvnila technologický svet.
Vo veku 19 rokov založil startup Loopt a neskôr sa stal prezidentom prestížneho inkubátora Y Combinator, ktorý pomohol vyrásť firmám ako Airbnb či Dropbox. Hoci krátko študoval na Stanforde, školu opustil, aby sa mohol naplno venovať podnikaniu. Jeho meno sa však najvýraznejšie zapísalo do histórie ako CEO spoločnosti OpenAI.
Altman nie je len podnikateľ. Opakovane hovorí o potrebe etických pravidiel pri vývoji umelej inteligencie a upozorňuje na možné riziká jej nekontrolovaného rozvoja. Zároveň podporuje víziu, v ktorej AI pomáha ľuďom riešiť globálne problémy. Jeho osobnosť tak spája technologickú ambíciu s filozofickými otázkami o budúcnosti ľudstva.
Fakt č. 2: ChatGPT
Keď bol ChatGPT v novembri 2022 sprístupnený verejnosti, málokto čakal, že spôsobí taký rozruch. Už počas prvých piatich dní prekročil hranicu jedného milióna používateľov. Pre porovnanie, Facebooku trvalo viac než dva mesiace, Spotify potrebovalo päť mesiacov a Netflix dokonca tri a pol roka, kým dosiahli rovnaké číslo.
Rast pokračoval rekordným tempom. Do dvoch mesiacov mal ChatGPT viac než 100 miliónov používateľov, čím sa stal najrýchlejšie rastúcim digitálnym produktom v histórii. Systém zároveň poskytol viac než 100 miliónov odpovedí na otázky z rôznych oblastí – od matematiky až po filozofiu. Ak by sa text všetkých týchto odpovedí vytlačil, zaplnil by priestor niekoľkonásobne väčší než najväčšie knižnice sveta.
Tento prudký nástup ukázal, ako veľmi boli ľudia pripravení na nástroj, ktorý dokáže komunikovať prirodzeným jazykom a odpovedať v reálnom čase.
Fakt č. 3: Najdlhšie Vianoce
V filipínskej Manile nie sú Vianoce len jednodňovým sviatkom. Oslavy sa začínajú už v septembri a trvajú až do januárového sviatku Troch kráľov. Filipíny sú preto známe ako krajina s najdlhším vianočným obdobím na svete.
Ulice sa rozžiaria svetlami, ozdobami a tradičnými lampášmi „parol“. Konajú sa sprievody, koncerty a omše známe ako Simbang Gabi – deväť ranných bohoslužieb pred Štedrým dňom. Rodiny sa stretávajú pri slávnostnej večeri Noche Buena a celé mesto pulzuje sviatočnou atmosférou niekoľko mesiacov. Vianoce tu nie sú len dátum v kalendári, ale dlhé obdobie radosti a spolupatričnosti.
Fakt č. 4: Kreativita
Prechod medzi bdením a spánkom je pre mozog výnimočný moment. V tomto stave sa aktivujú oblasti spojené s predstavivosťou a voľnými asociáciami. Surrealista Salvador Dalí si dokonca vytvoril vlastnú techniku, držal kľúč nad kovovou miskou a keď zaspal, kľúč spadol a zobudil ho. Nápady z týchto okamihov potom pretavil do obrazov.
Moderné výskumy mozgu naznačujú, že podobne plodné môže byť aj pomalé ranné prebúdzanie. Krátko po zobudení si ešte pamätáme útržky snov a náš mozog nie je zahltený každodennými povinnosťami. Práve vtedy vznikajú originálne myšlienky, ktoré by sme počas hektického dňa možno nikdy nevymysleli.
Fakt č. 5: Násilie
Výskum publikovaný v roku 2012 ukázal, že deti vystavené rodinnému násiliu vykazujú zvýšenú aktivitu v oblastiach mozgu spojených so stresom, najmä v amygdale a prednej insule. Zaujímavé je, že tieto deti nemuseli navonok prejavovať vyššiu mieru úzkosti či depresie.
Mozog však reagoval inak. Pri pohľade na nahnevané tváre sa ich stresové centrá aktivovali intenzívnejšie než u detí bez podobnej skúsenosti. Ide o mechanizmus zvýšenej ostražitosti, ktorý môže byť krátkodobo ochranný, no dlhodobo vyčerpávajúci. Neustála pripravenosť na hrozbu môže obmedziť energiu potrebnú na hru, učenie a zdravý sociálny vývoj.
Ak chcete vedieť viac, prečítajte si predošlú časť!
Zdroj1 Zdroj2 Zdroj3 Zdroj4 Zdroj5
