Celibát nevznikol z Biblie. Cirkev chcela ochrániť majetok! Všetko sa začalo v stredoveku!
Mnohí veriaci dnes považujú celibát, očistec či odpustky za prirodzenú súčasť kresťanstva od jeho úplného začiatku. História však ukazuje, že viaceré známe cirkevné pravidlá vznikli až stovky rokov po smrti Ježiša Krista, často z praktických, politických alebo ekonomických dôvodov.
Kresťanstvo prvých storočí vyzeralo úplne inak než dnešná katolícka cirkev. Apoštoli boli často ženatí, neexistoval povinný celibát a mnohé dnešné dogmy ešte neboli oficiálne definované.
Apoštol Peter mal manželku
Jedným z najväčších paradoxov je celibát. Katolícki kňazi dnes nesmú uzatvárať manželstvo, no samotný apoštol Peter, ktorého cirkev považuje za prvého pápeža, bol podľa Biblie ženatý.
Aj Nový zákon pri opise biskupov uvádza, že majú byť mužom jednej ženy. V prvých storočiach kresťanstva preto bolo bežné, že duchovní mali rodiny. Povinný celibát sa začal výraznejšie presadzovať až v stredoveku. Definitívne ho upevnil Druhý lateránsky koncil v roku 1139.
Skutočný dôvod? Peniaze a majetok
Za zavedením celibátu však nestála iba spiritualita alebo túžba po čistote. Historici upozorňujú aj na veľmi praktický dôvod: cirkev chcela zabrániť dedeniu majetku. V období stredoveku vlastnila obrovské množstvo pôdy, budov a bohatstva. Ak by mali kňazi deti, cirkev riskovala, že časť majetkov skončí v rukách ich potomkov. Bezdetný duchovný znamenal istotu, že všetko zostane pod kontrolou cirkvi.
Očistec Biblia priamo nespomína
Podobne kontroverzný je aj očistec. Dnes ide o známu súčasť katolíckeho učenia, no samotné slovo očistec sa v Biblii nenachádza. Myšlienka miesta, kde sa duša po smrti očisťuje od hriechov, sa vyvíjala postupne počas stáročí. Cirkev ju následne využila aj pri budovaní systému modlitieb za zosnulých či odpustkov. Pre veriacich to znamenalo nádej, že utrpenie po smrti možno zmierniť.
Martin Luther spustil revolúciu
Práve predaj odpustkov vyvolal obrovský odpor nemeckého reformátora Martina Luthera. V roku 1517 zverejnil svojich slávnych 95 téz, v ktorých kritizoval obchodovanie so spásou. Jeho protest postupne prerástol do reformácie, ktorá rozdelila kresťanstvo na katolíkov a protestantov. Reformátori tvrdili, že najvyššou autoritou má byť Biblia, nie pravidlá vytvorené cirkevnou hierarchiou.
Cirkev bola aj mocnosťou
Treba však chápať aj dobový kontext. Stredoveká cirkev nebola iba náboženskou organizáciou. Bola zároveň politickou silou, vlastnila obrovské majetky a ovplyvňovala vládcov celej Európy. Mnohé pravidlá preto vznikali ako praktické riešenia problémov svojej doby. Postupne sa však zmenili na tradície, ktoré dnes veľká časť veriacich považuje za nemenné Božie zákony.
História ukazuje úplne inú realitu
Historici aj teológovia dnes otvorene priznávajú, že viaceré známe cirkevné pravidlá nemajú priamu oporu v Biblii. Vznikali postupne, pod vplyvom politiky, ekonomiky a mocenských bojov. A práve preto dodnes vyvolávajú vášnivé diskusie medzi veriacimi aj kritikmi cirkvi.
