10 tragických faktov o Aileen Wuornos, ktoré odhaľujú, ako sa z obete stala jedna z najznámejších sériových vrahýň
Aileen Wuornos patrí medzi najznámejšie ženské sériové vrahyne v histórii Spojených štátov. V rokoch 1989 až 1990 zastrelila na Floride viacerých mužov, za čo bola odsúdená na trest smrti a v roku 2002 popravená. Jej príbeh sa stal námetom filmov, dokumentov aj kníh. Hoci jej zločiny nemožno ospravedlniť, pohľad na jej detstvo a život ukazuje, že vyrastala v prostredí plnom násilia, zanedbávania a zneužívania
1. Detstvo plné násilia a odmietania
Aileen Carol Pittman sa narodila 29. februára 1956 v americkom štáte Michigan. Už od narodenia čelila mimoriadne nepriaznivým podmienkam. Jej otec trpel psychickými problémami, bol násilnícky a neskôr skončil vo väzení za sexuálne trestné činy voči deťom. Aileen ho nikdy nestretla, pretože ešte počas jej detstva spáchal vo väzení samovraždu. Matka bola veľmi mladá a o svoje dve deti sa nedokázala postarať, preto ich opustila. Už v útlom veku tak Aileen prišla o oboch rodičov a vyrastala bez stabilného rodinného zázemia.
2. Kruté detstvo u starých rodičov
Po odchode matky sa Aileen spolu s bratom dostala do starostlivosti starých rodičov. Namiesto bezpečného domova však podľa neskorších výpovedí zažívala fyzické tresty a násilie. Ako dieťa bola opakovane bitá a až vo veku dvanástich rokov sa dozvedela, že ľudia, ktorých považovala za rodičov, sú v skutočnosti jej starí rodičia. Navyše pri detskej nehode utrpela popáleniny na tvári, ktoré jej zostali po celý život. Každý ďalší prejav vzdoru podľa jej výpovedí viedol len k ešte tvrdším trestom.
3. Tehotná už ako štrnásťročná
Detstvo Aileen Wuornos bolo poznačené aj sexuálnym zneužívaním. Neskôr tvrdila, že ju zneužíval jej starý otec, a uviedla aj ďalšie traumatické skúsenosti z dospievania. Už ako tínedžerka sa zapájala do prostitúcie a vo veku 14 rokov otehotnela. Syna po narodení odovzdali na adopciu. Po návrate domov utiekla a istý čas strávila v zariadení pre mladistvých. Neskôr uviedla, že otcom dieťaťa bol starší muž, ktorý ju sexuálne napadol.
4. Život na ulici a neustále sťahovanie
Krátko po smrti starej mamy sa Aileen ocitla úplne sama. Mala iba 15 rokov, keď ju vyhodili z domu. Prestala chodiť do školy a živila sa prostitúciou. Neskôr sa presťahovala na Floridu, kde pracovala príležitostne a často menila miesto pobytu. Počas tohto obdobia sa dozvedela aj o smrti svojho brata. Osamelosť, závislosť od alkoholu a drog aj drobná kriminalita sa postupne stali súčasťou jej života.
5. Manželstvo, ktoré vydržalo len niekoľko týždňov
V roku 1976 sa Aileen vydala za 70-ročného Lewisa Gratza Fella, bohatého prezidenta jachtárskeho klubu. Zdalo sa, že konečne našla istotu a stabilitu, po ktorej celý život túžila. Manželstvo sa však veľmi rýchlo rozpadlo. Podľa dostupných informácií bola voči manželovi násilná, často navštevovala bary a opakovane sa zapájala do konfliktov. Manželstvo trvalo len približne deväť týždňov. O niekoľko rokov neskôr sa po ďalšom neúspešnom vzťahu pokúsila o samovraždu.
6. Prvý vážny vzťah jej priniesol nádej
V roku 1986 sa Aileen Wuornos zoznámila s Tyriou Mooreovou, s ktorou nadviazala partnerský vzťah. Obe ženy žili veľmi skromne a často sa sťahovali medzi motelmi, prívesmi či provizórnymi ubytovaniami. Aileen sa naďalej živila prostitúciou, aby zabezpečila peniaze pre obe. Mooreová neskôr spomínala, že Wuornos mala vážne problémy so zvládaním hnevu a často reagovala neprimerane agresívne aj na bežné situácie. Napriek tomu Aileen označovala Tyriu za svoju manželku a išlo pravdepodobne o najbližší vzťah, aký počas života zažila.
7. Séria vrážd na floridských diaľniciach
V rokoch 1989 a 1990 začala Wuornos zabíjať mužov, ktorí ju vyzdvihli počas prostitúcie. Prvou známou obeťou bol Richard Mallory. Wuornos tvrdila, že konala v sebaobrane po tom, čo ju napadol. Počas nasledujúcich mesiacov však prišli o život ďalší muži, ktorých telá polícia nachádzala pri cestách na Floride. Niektoré obete boli zastrelené viackrát. Vyšetrovatelia zároveň zistili, že z miest činov mizli autá a osobné veci zavraždených. Polícia preto spustila rozsiahle pátranie po neznámom páchateľovi.
8. Zradila ju osoba, ktorej najviac dôverovala
Vyšetrovanie napokon priviedlo políciu priamo k Aileen Wuornos. Po dopravnej nehode a zhode odtlačkov prstov sa stala hlavnou podozrivou. V januári 1991 ju polícia zatkla. Krátko nato zadržali aj Tyriu Mooreovú, ktorá výmenou za imunitu súhlasila so spoluprácou s vyšetrovateľmi. Počas telefonátov sa snažila Wuornos presvedčiť, aby sa priznala. Keď neskôr vypovedala proti nej na súde, Aileen si uvedomila, že ju zradila osoba, ktorú považovala za svoju najbližšiu. Následne sa priznala k vraždám.
9. Psychológovia upozorňovali na vážne duševné problémy
Počas súdneho procesu obhajoba argumentovala, že celý život Aileen Wuornos bol poznačený násilím a psychickými problémami. Odborníci u nej diagnostikovali hraničnú poruchu osobnosti aj antisociálnu poruchu osobnosti. Poukazovali tiež na dlhodobé sexuálne zneužívanie v detstve, závislosť od alkoholu a nízke intelektové schopnosti. Obhajoba žiadala, aby namiesto trestu smrti dostala doživotný trest. Porota však rozhodla, že si bola vedomá rozdielu medzi správnym a nesprávnym, a preto jej udelila trest smrti.
10. Poprava a posledné slová
Aileen Wuornos strávila posledné roky života vo väzení na Floride. Pred popravou sama vyhlásila, že nemá zmysel odkladať výkon trestu. Tvrdila tiež, že ak by zostala na slobode, opäť by zabíjala. Popravená bola smrtiacou injekciou 9. októbra 2002. Odmietla posledné jedlo a dala si iba šálku kávy. Jej posledné slová boli zvláštnou zmesou náboženských predstáv a odkazov na film Deň nezávislosti, keď vyhlásila, že sa jedného dňa vráti.
Záver
Príbeh Aileen Wuornos patrí medzi najtragickejšie prípady americkej kriminalistiky. Jej život od začiatku sprevádzali zanedbávanie, násilie, sexuálne zneužívanie a psychické problémy. Hoci tieto okolnosti nevysvetľujú ani neospravedlňujú vraždy, ktorých sa dopustila, ukazujú, ako môže kombinácia traumatického detstva, duševných porúch a dlhodobého života na okraji spoločnosti viesť k tragickým následkom. Aj preto zostáva jej prípad dodnes predmetom diskusií medzi kriminalistami, psychológmi aj odborníkmi na duševné zdravie.
