Zaujímavosti ku káve, ktoré ti rozšíria obzory #2350 – ako vznikol názov IKEA a prečo mal 28. december kedysi povesť najnešťastnejšieho dňa
Za názvom jedného z najznámejších obchodných reťazcov sa skrýva jednoduchá kombinácia štyroch iniciál, zatiaľ čo jeden decembrový deň mal po stáročia natoľko zlú povesť, že sa počas neho ľudia vyhýbali dôležitým začiatkom. V dnešných zaujímavostiach sa pozrieme aj do nezvyčajnej talianskej školy s jedinou žiačkou, spoznáme pozoruhodné vlastnosti novozélandského vtáka kivi a napokon sa vyberieme do Istanbulu k veži, s ktorou sa spája romantická legenda.
Fakt č. 1: Škola

Predstava celej školy s jediným dieťaťom znie takmer neuveriteľne, no presne takáto situácia nastala v malej talianskej obci Alpette neďaleko Turína. V roku 2014 tam miestnu základnú školu navštevovala iba osemročná Sofia Viola, vďaka čomu si vyslúžila pozornosť ako jedna z najmenších škôl na svete.
Sofia mala nielen celú triedu pre seba, ale aj jedinú učiteľku. Všetky predmety ju učila Isabella Carvelli, takže vyučovanie sa v podstate podobalo individuálnym hodinám. Napriek tomu sa škola snažila fungovať rovnako, ako keby triedu zapĺňalo viac detí. Pre Sofiu to znamenalo veľa pozornosti zo strany učiteľky, no zároveň jednu veľkú nevýhodu – chýbali jej spolužiaci.
Dievčatko priznalo, že sa v triede niekedy cítilo osamelo. Dokonca si vytváralo imaginárneho spolužiaka tak, že na stoličku vedľa seba položilo bundu a na lavicu otvorenú knihu, aby malo pocit, že vedľa neho niekto sedí.
Úplne bez kontaktu s rovesníkmi však nebolo. Dvakrát týždenne navštevovalo väčšiu školu, kde sa mohlo stretávať s ďalšími deťmi svojho veku. Obľubovalo tiež školské výlety do okolitých hôr. Miestne úrady pritom rozhodli, že malú školu ponechajú otvorenú dovtedy, kým bude mať aspoň jedného žiaka.
Fakt č. 2: IKEA

Názov IKEA poznajú ľudia po celom svete, no jeho štyri písmená nevznikli ako náhodne zvolené obchodné meno. Každé z nich má konkrétny význam a spoločne odkazujú na zakladateľa spoločnosti aj na prostredie, v ktorom vyrastal.
Prvé dve písmená – I a K – pochádzajú z mena Ingvar Kamprad, ktorý spoločnosť založil ako mladík vo Švédsku. Ďalšie dve písmená odkazujú na miesta späté s jeho detstvom. E predstavuje Elmtaryd, farmu, na ktorej vyrastal, a A označuje Agunnaryd, neďalekú dedinu a farnosť v južnom Švédsku.
Spojením začiatočných písmen teda vzniklo I + K + E + A = IKEA. Kamprad tento názov používal už od počiatkov svojho podnikania.
Samotnú spoločnosť založil v roku 1943 a spočiatku nešlo o obchodný dom s nábytkom v podobe, akú poznáme dnes. Podnik fungoval prostredníctvom zásielkového predaja a ponúkal rôzny spotrebný tovar. Nábytok sa do ponuky dostal neskôr a postupne sa stal hlavným symbolom značky. Jednoduchý názov vytvorený zo štyroch iniciál sa medzitým rozšíril ďaleko za hranice Švédska.
Fakt č. 3: 28. december

Povery o šťastných a nešťastných dňoch sprevádzajú ľudstvo celé stáročia. V kresťanskej tradícii získal mimoriadne pochmúrnu povesť 28. december, ktorý sa spája so sviatkom Neviniatok, pripomínajúcim biblický príbeh o betlehemských deťoch.
Podľa Evanjelia podľa Matúša dal kráľ Herodes po narodení Ježiša usmrtiť malých chlapcov v Betleheme a okolí v snahe odstrániť dieťa, ktoré považoval za hrozbu pre svoju vládu. Cirkevná tradícia si tieto deti pripomína práve 28. decembra.
Tragický význam sviatku postupne prispel k vzniku povier, podľa ktorých išlo o nešťastný deň na začínanie dôležitých vecí. V niektorých obdobiach a oblastiach sa ľudia údajne vyhýbali začatiu novej práce, podnikaniu významnej cesty či vyplávaniu na more.
Nešlo, samozrejme, o skutočne nešťastný deň v kalendári, ale o poveru vychádzajúcu z náboženskej tradície. Je však zaujímavým príkladom toho, ako dokázal príbeh spojený s konkrétnym dátumom ovplyvňovať každodenné rozhodnutia ľudí ešte celé stáročia.
Fakt č. 4: Vták kivi

Kivi je jedným z najznámejších symbolov Nového Zélandu a zároveň vtákom, ktorý sa od väčšiny svojich operených príbuzných výrazne odlišuje. Je približne veľký ako domáca sliepka, má zakrpatené krídla a nedokáže lietať. Väčšinu svojej aktivity navyše vykonáva v noci.
Nočný spôsob života sa odrazil aj na jeho zmysloch. Kivi nemá mimoriadne dobrý zrak, no tento nedostatok kompenzuje veľmi dobre vyvinutým čuchom. Zvláštnosťou sú jeho nozdry – na rozdiel od väčšiny vtákov sa nachádzajú takmer na samotnom konci dlhého zobáka. Vďaka tomu môže pri hľadaní potravy doslova „očuchávať“ pôdu a vyhľadávať v nej bezstavovce a ďalšiu potravu.
Ešte pôsobivejšia je veľkosť jeho vajca. Samica môže zniesť vajce, ktorého hmotnosť predstavuje približne 15 až 20 % jej vlastnej telesnej hmotnosti. V pomere k veľkosti tela ide o jedno z najväčších vajec medzi vtákmi. Pre predstavu, u človeka by podobný pomer znamenal niekoľkokilogramové dieťa vynásobené ešte niekoľkonásobne.
Na Novom Zélande žije niekoľko druhov kivi a niektoré majú veľmi obmedzený areál výskytu. Napríklad kivi okaritský žije iba v malej oblasti na západnom pobreží Južného ostrova. Populácie týchto nezvyčajných vtákov ohrozujú najmä introdukované predátory, preto sa ich ochrane venuje množstvo novozélandských projektov.
Fakt č. 5: Galatská veža

Nad istanbulskou štvrťou Galata sa týči jedna z najznámejších dominánt mesta – Galatská veža (Galata Kulesi). Kamenná stavba s výraznou kužeľovitou strechou ponúka panoramatický pohľad na historické centrum Istanbulu, Zlatý roh, Bospor aj ďalšie časti mesta.
Súčasná podoba veže má korene v stredoveku. V roku 1348 ju vybudovali Janovčania, ktorí mali v tejto časti Konštantínopola svoju kolóniu. Pôvodne bola známa ako Kristova veža a tvorila súčasť opevnenia.
Po osmanskom dobytí Konštantínopola v roku 1453 sa jej využitie v priebehu stáročí menilo. Slúžila napríklad na pozorovanie požiarov a v rôznych obdobiach plnila aj ďalšie funkcie. Dnes patrí medzi najvyhľadávanejšie historické pamiatky Istanbulu.
K veži sa však viaže aj podstatne romantickejší príbeh. Podľa miestnej legendy platí, že ak muž a žena vystúpia na Galatskú vežu spoločne po prvý raz, vezmú sa. Niektoré verzie legendy dodávajú, že kúzlo funguje iba vtedy, ak ani jeden z dvojice na vrchole predtým nebol.
Či už návštevníci legende veria alebo nie, Galatská veža sa vďaka nej stala obľúbeným miestom zamilovaných párov. A aj bez prísľubu večnej lásky ponúka jeden z najznámejších výhľadov na Istanbul.
Ak chcete vedieť viac, prečítajte si predošlú časť!
Zdroj1 Zdroj2 Zdroj3 Zdroj4 Zdroj5












