Zaujímavosti ku káve, ktoré ti rozšíria obzory #2351 – kofeín môže v tele pretrvávať celé hodiny a najdrahšia káva sveta prechádza trávením cibetiek

Ranná šálka kávy nás môže ovplyvňovať oveľa dlhšie, než si uvedomujeme, a jedna z najznámejších exotických káv má cestu k spotrebiteľovi, akú by pri bežnej káve nikto nečakal. V dnešných zaujímavostiach sa pozrieme aj na pôvod názvu október, zistíme, ako môže dlhodobý hluk poškodzovať náš sluch, a napokon sa pozrieme na pondelok – deň, ktorý má povesť najťažšieho začiatku pracovného týždňa.

Fakt č. 1: Október 

Hoci je dnes október desiatym mesiacom, jeho názov v sebe stále ukrýva číslo osem. Pochádza totiž z latinského slova octo, teda „osem“. V najstaršej podobe rímskeho kalendára sa rok začínal marcom, a preto bol október skutočne ôsmym mesiacom.

Keď sa kalendár postupne zmenil a pred marec sa zaradili január a február, október sa posunul na desiatu pozíciu. Jeho pôvodný názov však zostal. Rovnakú stopu starého rímskeho kalendára nájdeme aj pri septembri, novembri a decembri, ktorých názvy vychádzajú z latinských čísel sedem, deväť a desať.

Október je zaujímavý aj z pohľadu amerických dejín. Narodilo sa v ňom hneď niekoľko prezidentov Spojených štátov vrátane Jimmyho Cartera, Rutherforda B. Hayesa, Chestera A. Arthura, Dwighta D. Eisenhowera, Theodora Roosevelta a Johna Adamsa.

S októbrom sa tradične spája aj záver sezóny amerického profesionálneho bejzbalu. Svetová séria, teda finálová séria MLB, sa zvyčajne začína práve počas októbra, hoci v závislosti od kalendára môže pokračovať aj do novembra.

Fakt č. 2: Kofeín 

Povzbudenie po šálke kávy neprichádza okamžite. Po vypití sa kofeín vstrebáva do krvného obehu a postupne sa dostáva aj do mozgu, kde blokuje pôsobenie adenozínu, látky podieľajúcej sa na vytváraní pocitu únavy a ospalosti. Práve preto sa po káve môžeme cítiť bdelejší a sústredenejší.

Podľa údajov American Academy of Sleep Medicine dosahuje kofeín najvyššiu koncentráciu v krvi približne 30 až 60 minút po konzumácii. Jeho účinky však človek môže začať pociťovať už skôr.

Dôležitý je najmä takzvaný polčas kofeínu – čas, za ktorý telo odbúra približne polovicu prijatej dávky. U zdravého dospelého človeka sa často pohybuje približne okolo 4 až 6 hodín, hoci medzi jednotlivými ľuďmi existujú veľké rozdiely. Ovplyvňuje ho vek, genetika, tehotenstvo, niektoré lieky aj ďalšie faktory.

To znamená, že ak si človek dá väčšiu kávu neskoro popoludní, značná časť kofeínu môže byť v jeho organizme ešte večer. Zvyškové množstvo môže pretrvávať podstatne dlhšie, a preto môže káva vypitá niekoľko hodín pred spaním u citlivejších ľudí zhoršiť zaspávanie či kvalitu spánku.

Množstvo kofeínu sa navyše medzi nápojmi výrazne líši. Káva ho spravidla obsahuje oveľa viac než rovnaké množstvo kolového nápoja, hoci presné číslo závisí od druhu kávy, spôsobu prípravy aj veľkosti porcie.

Fakt č. 3: Cibetková káva 

Kopi luwak, známa aj ako cibetková káva, patrí medzi najnezvyčajnejšie kávy na svete. Jej výroba je spojená s ázijskou cibetkou palmovou, malým cicavcom žijúcim v južnej a juhovýchodnej Ázii.

Cibetky konzumujú zrelé kávové plody, no samotné semená – kávové zrná – nedokážu úplne stráviť. Počas prechodu tráviacim traktom na ne pôsobia tráviace enzýmy a prebiehajú procesy, ktoré môžu meniť chemické vlastnosti zŕn. Tie následne zviera vylúči, potom sa zbierajú, dôkladne čistia, sušia, pražia a ďalej spracúvajú.

Práve tento nezvyčajný proces vytvoril okolo kopi luwak povesť exotickej a luxusnej kávy. Jej rastúca popularita však priniesla aj vážne problémy týkajúce sa dobrých životných podmienok zvierat.

Tradične bolo možné zbierať zrná z trusu voľne žijúcich cibetiek, ktoré si kávové plody vyberali samy. S rastúcim dopytom sa však začali cibetky odchytávať z voľnej prírody a chovať v klietkach, kde sú niekedy nútené prijímať veľké množstvo kávových plodov. Takéto podmienky môžu zvieratám spôsobovať stres a zdravotné problémy.

Za zaujímavým príbehom jednej šálky kávy sa preto skrýva aj etická otázka. Pri cibetkovej káve je dôležité rozlišovať medzi tradičným zberom od voľne žijúcich zvierat a intenzívnou produkciou využívajúcou cibetky držané v zajatí.

Fakt č. 4: Hluk

Hluk nie je iba nepríjemný. Ak je človek pravidelne vystavený príliš hlasným zvukom, môže dôjsť k hlukom vyvolanej strate sluchu, označovanej skratkou NIHL z anglického Noise-Induced Hearing Loss.

Poškodenie môže vzniknúť po jedinom extrémne hlasnom zvuku, napríklad výbuchu, ale aj postupne pri dlhodobom vystavovaní hlučnému prostrediu. Riziko závisí nielen od počtu decibelov, ale aj od toho, ako dlho a ako často je človek hluku vystavený.

Obzvlášť ohrození sú ľudia pracujúci v hlučných odvetviach. Medzi rizikové pracovné prostredia patria napríklad baníctvo, stavebníctvo a priemyselná výroba, kde sa pracovníci môžu pravidelne stretávať s hlasnými strojmi a zariadeniami.

Problémom je, že takto poškodené citlivé štruktúry vnútorného ucha sa u človeka bežne neobnovujú. Strata sluchu preto môže byť trvalá. Ochrana sluchu, obmedzovanie času stráveného v hlučnom prostredí a dodržiavanie bezpečnostných pravidiel na pracovisku majú veľký význam.

Hluk pritom nemusí bolieť, aby bol rizikový. Pri dlhodobom vystavení môže byť nebezpečná aj úroveň zvuku, ktorú človek spočiatku vníma iba ako veľmi hlasné pracovné prostredie.

Fakt č. 5: Pondelok 

Pondelok nemá práve najlepšiu povesť. Po víkende znamená návrat k budíku, pracovným povinnostiam a pevnejšiemu režimu. Nie je preto prekvapivé, že sa často objavujú prieskumy, podľa ktorých sa zamestnanci na začiatku týždňa cítia menej motivovaní a rozbiehajú sa pomalšie.

V rôznych populárnych prieskumoch sa objavilo tvrdenie, že ľudia môžu byť v pondelok až o 30 % menej produktívni a skutočne produktívnou prácou strávia iba približne 3,5 hodiny. Takéto čísla však treba brať s rezervou – nejde o univerzálne pravidlo platné pre každého pracovníka ani každé zamestnanie.

Na pondelkový výkon môže vplývať aj takzvaný sociálny jet lag. Ak človek cez víkend chodí spať a vstáva výrazne neskôr než počas pracovných dní, jeho vnútorné hodiny sa môžu mierne posunúť. Návrat k skorému pondelkovému budíku potom môže priniesť väčšiu únavu a problémy so sústredením.

S pondelkom sa spája aj ďalšie zaujímavé tvrdenie – podľa niektorých údajov a prieskumov patrí medzi obľúbené dni na online nakupovanie. To však ešte neznamená, že ľudia nakupujú práve počas pracovného času alebo že nakupovanie priamo spôsobuje nižšiu pondelkovú produktivitu.

Pondelkový útlm teda môže byť reálnym pocitom mnohých ľudí, ale jednoduché tvrdenie, že všetci pracujeme v pondelok o tretinu menej, by bolo príliš veľkým zovšeobecnením.

Ak chcete vedieť viac, prečítajte si predošlú časť!

Zdroj1 Zdroj2 Zdroj3 Zdroj4 Zdroj5