Zaujímavosti ku káve, ktoré ti rozšíria obzory #2392 – tekvice boli súčasťou prvého Dňa vďakyvzdania a prvé Pumpkin Spice Latte neobsahovalo tekvicu
Vedeli ste, že to, ako často plačeme, môže súvisieť s našou osobnosťou? Alebo že prvé tekvicové koláče sa pripravovali úplne inak než dnes? V dnešných zaujímavostiach sa pozrieme na históriu tekvíc v Amerike aj na vznik obľúbeného Pumpkin Spice Latte, ktoré spočiatku vôbec neobsahovalo skutočnú tekvicu. Dozviete sa tiež, aké veľké zvieratá dokážu uloviť anakondy a odkiaľ pravdepodobne pochádza slovo karamel.
Fakt č. 1: Plač
Plač je prirodzenou súčasťou ľudského života, no nie každý človek plače rovnako často. Niektorí sa rozplačú pri smutnom filme, iní pri dojímavom stretnutí a ďalší prejavujú emócie slzami iba zriedkavo. Výskumy naznačujú, že na našu náchylnosť k plaču môže vplývať aj osobnosť.
Jedným z dôležitých faktorov je empatia, teda schopnosť vcítiť sa do pocitov a skúseností druhých ľudí. Osoby s vyššou mierou empatie majú tendenciu plakať ľahšie nielen pri negatívnych, ale aj pri pozitívnych udalostiach. Slzy sa tak môžu objaviť pri smútku, radosti či silnom dojatí.
Odlišná súvislosť sa prejavuje pri neuroticizme, osobnostnej črte spojenej s väčšou citlivosťou na nepríjemné emócie. Ľudia s vyššou mierou neuroticizmu plačú častejšie v negatívnych situáciách, no pri pozitívnych zážitkoch sa ich náchylnosť k plaču výrazne nelíši od ostatných.
Významnú úlohu môže zohrávať aj vzťahová väzba. Ľudia s vyhýbavým štýlom pripútania, ktorí majú tendenciu udržiavať si vo vzťahoch väčší emocionálny odstup, plačú menej často než osoby s bezpečným alebo úzkostným štýlom pripútania.
Zaujímavé rozdiely existujú aj medzi krajinami. Obyvatelia bohatých demokratických štátov majú podľa výskumov tendenciu plakať častejšie než ľudia v iných krajinách.
Slzy zároveň ovplyvňujú spôsob, akým nás vníma okolie. Plačúci človek býva často považovaný za empatickejšieho, úprimnejšieho, dôveryhodnejšieho a menej agresívneho. Na druhej strane môže pôsobiť aj emocionálne menej stabilne.
Plač tak nie je iba prejavom našich pocitov, ale aj signálom, ktorý môže výrazne ovplyvniť medziľudské vzťahy.
Fakt č. 2: Tekvice
Tekvice patria medzi najvýraznejšie symboly jesene, najmä v Spojených štátoch amerických. Spájajú sa s Halloweenom, jesennými dekoráciami aj tradičným Dňom vďakyvzdania. Ich história v Severnej Amerike však siaha oveľa ďalej než príchod prvých európskych osadníkov.
Pôvodní obyvatelia Ameriky pestovali a konzumovali tekvice aj ich semená dávno pred príchodom pútnikov z Európy. Keď sa európski osadníci usadili na americkom kontinente, naučili sa od pôvodných obyvateľov, ako tekvice pestovať a pripravovať.
Predpokladá sa, že tekvica bola súčasťou aj prvého Dňa vďakyvzdania v roku 1621. Rozhodne však nevyzerala ako dnešný sladký tekvicový koláč, ktorý je neodmysliteľnou súčasťou amerických sviatočných stolov.
Prvé tekvicové koláče sa totiž pripravovali bez klasického cesta. Osadníci vydlabali celú tekvicu, naplnili ju mliekom, medom a koreninami a následne ju piekli v horúcich uhlíkoch. Výsledkom bol pokrm, ktorý sa od moderných dezertov výrazne odlišoval.
Tekvice mali aj ďalšie praktické využitie. Osadníci sušili ich šupky, krájali ich na pásiky a splietali z nich rohože. Postupne sa tekvice stali bežnou súčasťou polievok, dusených jedál aj sladkých pokrmov.
Dnes patrí medzi najvýznamnejšie oblasti ich pestovania americký štát Illinois. Každoročne sa tam tekvice zbierajú z približne 4 978 hektárov pôdy. Veľká časť úrody pritom nesmeruje na jesenné dekorácie, ale na výrobu konzervovaných tekvicových produktov.
Mesto Morton v štáte Illinois sa dokonca označuje za „svetové hlavné mesto tekvíc“. Sídli tam významný tekvicový priemysel spojený so značkou Libby’s, ktorá sa preslávila výrobou konzervovaného tekvicového pyré.
Fakt č. 3: Pumpkin Spice Latte
Pumpkin Spice Latte patrí medzi najznámejšie jesenné kávové nápoje. Jeho charakteristickú chuť vytvára kombinácia espressa, napeneného mlieka a korenín, ako sú škorica, muškátový oriešok a klinčeky. Často sa podáva so šľahačkou a ďalšou dávkou korenín.
Hoci názov odkazuje na tekvicu, zaujímavosťou je, že pôvodná verzia nápoja od Starbucks skutočnú tekvicu vôbec neobsahovala.
História koreninovej zmesi používanej do tekvicových koláčov siaha v USA do obdobia dávno pred vznikom tohto nápoja. Už v 30. rokoch minulého storočia začali výrobcovia predávať hotové zmesi korenín určené na prípravu tekvicových dezertov.
Podobné ochutené kávy sa objavovali v menších amerických kaviarňach už v 90. rokoch. Starbucks začal vyvíjať vlastné Pumpkin Spice Latte v januári 2003, keď hľadal nový sezónny nápoj.
Vývojový tím skúšal štyri rôzne príchute vrátane čokoládovej, karamelovej, škoricovej a tekvicovej. Tekvicová verzia spočiatku nezískala jednoznačne pozitívne hodnotenia, no napokon dostala šancu.
Pri hľadaní správnej chuti tím dokonca ochutnával tekvicový koláč v kombinácii s espressom. Na jeseň 2003 sa Pumpkin Spice Latte začalo testovať vo vybraných kaviarňach vo Vancouveri a Washingtone, D. C., kde jeho predaj prekonal očakávania.
V roku 2004 sa nápoj rozšíril do všetkých amerických prevádzok Starbucks. Postupne sa stal natoľko populárnym, že ho začali ponúkať aj ďalšie známe kaviarenské a reštauračné reťazce.
Až v roku 2015 Starbucks upravil receptúru tak, aby nápoj obsahoval aj skutočné tekvicové pyré. Zároveň z receptu odstránil umelé farbivá. V tom istom roku získala spoločnosť aj registrovanú ochrannú známku pre skratku PSL.
Popularita nápoja viedla k vzniku ďalších variantov. V roku 2017 sa objavila aj ľadová verzia, Frappuccino či tekvicovo-korenené chai latte.
Fakt č. 4: Anakondy
Anakondy zelené patria medzi najväčšie a najmohutnejšie hady na svete. Ich veľkosť a sila im umožňujú loviť širokú škálu živočíchov. Pri výbere potravy nie sú príliš vyberavé a dokážu skonzumovať rôzne druhy koristi, od rýb až po veľké cicavce.
V ich jedálničku sa nachádzajú vtáky a ich vajcia, ryby, obojživelníky, ďalšie plazy aj cicavce. V závislosti od veľkosti hada a dostupnosti potravy môžu loviť aj pomerne veľké zvieratá.
Medzi ich korisť patria napríklad pekari, ktoré pripomínajú divé ošípané, tapíry, jelene či ovce. Jednou z významných súčastí potravy anakond sú kapybary, ktoré môžu vážiť približne 64 kilogramov.
Tieto veľké juhoamerické hlodavce predstavujú pre mohutné anakondy výdatný zdroj potravy. Ani takáto korisť však nemusí byť pre hada jednoduchým úlovkom.
Zaujímavé je, že anakondy sa nevyhýbajú ani ďalším veľkým plazom. Dokážu loviť kajmany, vodné plazy podobné aligátorom, ktoré žijú v juhoamerických riekach.
Jednotlivé druhy kajmanov dosahujú dĺžku približne od 1,5 až do 4 metrov. Ide teda o silné a nebezpečné zvieratá, ktoré môžu byť pre anakondy náročnou korisťou.
Lov kajmanov je riskantný aj pre samotné hady. Napriek svojej veľkosti a sile môžu anakondy počas takýchto súbojov utrpieť vážne zranenia.
Ich jedálniček tak ukazuje, že tieto mohutné hady dokážu loviť veľmi rozmanitú korisť, no ani ony nemajú pri love vždy zaručený úspech.
Fakt č. 5: Karamel
Karamel patrí medzi obľúbené sladké pochúťky a prísady do dezertov. Zaujímavá je však aj história samotného slova karamel, ktorého pôvod sa spája s viacerými európskymi jazykmi.
Anglické pomenovanie caramel pochádza z francúzštiny, ktorá ho prevzala zo španielskeho slova caramelo. To sa v španielčine používalo už v 18. storočí a mohlo byť ovplyvnené aj portugalským výrazom s rovnakou podobou.
Jedna z najpravdepodobnejších teórií spája pôvod tohto slova s neskorolatinským výrazom calamellus, ktorý označoval cukrovú trstinu. Tento výraz vznikol zo slova calamus, znamenajúceho trstinu alebo steblo.
Latinské slovo calamus má pritom korene v gréckom výraze kalamos, ktorý takisto označoval trstinu. Pomenovanie karamelu tak môže mať pôvod v rastline, z ktorej sa získava cukor.
Existujú však aj ďalšie vysvetlenia. Menej pravdepodobná teória odvodzuje slovo od stredovekého latinského výrazu cannamella, ktorý vznikol spojením slov označujúcich trstinu a med.
Niektoré slovníky zase uvádzajú možnú súvislosť s arabským výrazom kora-moħalláh, ktorý sa prekladá ako „sladká guľa“.
Presný pôvod pomenovania teda nie je úplne istý. Slovo karamel však predstavuje zaujímavý príklad toho, ako sa výrazy postupne prenášali medzi jazykmi a menili svoju podobu.
Ak chcete vedieť viac, prečítajte si predošlú časť!
Zdroj1 Zdroj2 Zdroj3 Zdroj4 Zdroj5
