Vedci odhalili znepokojujúci trend. Globálne otepľovanie výrazne zrýchlilo
Ešte pred niekoľkými desaťročiami stúpala priemerná teplota planéty podstatne pomalšie než dnes. Zatiaľ čo v období rokov 1970 až 2015 sa Zem otepľovala tempom necelých 0,2 °C za desaťročie, najnovšie merania naznačujú výrazný posun.
Podľa novej štúdie Postupimského inštitútu pre výskum klimatických vplyvov dosiahlo tempo otepľovania za posledných desať rokov približne 0,35 °C za desaťročie. Ide o najrýchlejší nárast zaznamenaný od začiatku moderných teplotných meraní v roku 1880. Výsledky výskumu boli publikované v odbornom časopise Geophysical Research Letters.
Zrýchlenie potvrdilo päť nezávislých súborov údajov
Vedci pracovali s teplotnými záznamami NASA, NOAA, HadCRUT, Berkeley Earth a ERA5. Pri analýze zohľadnili aj prirodzené javy, ktoré môžu krátkodobo ovplyvniť globálne teploty.
Patrí medzi ne napríklad klimatický jav El Niño, sopečná činnosť či zmeny slnečnej aktivity. Po odstránení ich vplyvu sa ukázalo, že zrýchlenie otepľovania približne od roku 2015 je štatisticky podložené s viac ako 98-percentnou istotou.
Podobný výsledok priniesli všetky skúmané súbory údajov. Výskumníci zároveň zistili, že prvé náznaky zmeny sa objavovali už okolo rokov 2013 a 2014.
Rekordné teploty neboli iba dôsledkom prírodných javov
Roky 2023 a 2024 patrili k mimoriadne teplým aj v dôsledku prirodzených klimatických výkyvov. Ani po ich matematickom zohľadnení však neprestali byť najteplejšími rokmi v skúmaných záznamoch.
Samotná štúdia neurčila presnú príčinu zrýchľovania otepľovania. Jej výsledky sú však v súlade s možným vývojom, ktorý dokážu zachytiť súčasné klimatické modely.
Hranica 1,5 °C môže padnúť skôr
Ak by súčasné tempo pokračovalo, dlhodobé globálne oteplenie o 1,5 °C oproti predindustriálnemu obdobiu by mohlo nastať ešte pred rokom 2030.
Práve obmedzenie otepľovania na túto úroveň patrí medzi hlavné ciele Parížskej dohody. Nejde pritom o prekročenie hranice počas jedného mimoriadne horúceho roka, ale o dlhodobý teplotný trend.
Vedci zdôrazňujú, že ďalší vývoj bude závisieť najmä od toho, ako rýchlo sa podarí znižovať emisie oxidu uhličitého pochádzajúce z fosílnych palív.
